vého spolužitia manželov násilie voči žene pretrváva. Výskyt fyzického násilia častejšie ako raz do mesiaca je zaznamenaný u 57,1 percenta žien a 80 percent žien zo vzorky zbije manžel aspoň raz do roka. Prítomnosť detí pri útokoch je v 69 percentách prípadov. Lekársku pomoc vyhľadalo 22,3 percenta zbitých žien a len 19,8 percenta z nich sa obrátilo na políciu. Vzorka žien nebola reprezentatívna, pozostávala zo žien, ktoré vyhľadali psychologickú pomoc.
BITKA V RODINE
Často prevláda názor, že bitka v rodine je problémom nižších sociálnych skupín. Nie je to však pravda. Toto násilie nepozná hranice kultúry, vrstiev či etník. Takisto je rozšírený argument, že ak by žena naozaj trpela a skutočne chcela odísť, urobí tak. Žiaľ, realita je taká, že násilné správanie muža sa podpisuje na psychike ženy oveľa závažnejšie, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Okrem pocitu viny, preberania zodpovednosti za mužovo správanie, viery v nápravu sa stáva žena čoraz izolovanejšou. Násilnícky muž tak ostáva jedinou osobou, ktorá je k nej aspoň občas láskavá. Tento paradox podporuje aj nevšímavé, ľahostajné okolie, ktoré žene nedôveruje. V uzavretosti domácnosti s násilnými prejavmi sa utvára medzi obeťou a agresorom vzťah pripútania. Odborníci ho nazývajú aj "štokholmský syndróm", pôvodne pozorovaný na rukojemníkoch teroristov. Je to technika, ako získať a udržať si moc nad bezmocnou a vystrašenou obeťou za jej účasti. Syndróm charakterizuje ohrozenie života obete, jej presvedčenie o nemožnosti úniku a úteku, izolovanosť a občasné prejavy priateľského správania útočníka. Zatiaľ čo rukojemníkov vyslobodzujú profesionáli, od ženy sa očakáva, že si pomôže sama a ochráni pritom aj deti. Často však používa veľmi bizarné stratégie, ako sa násiliu vyhnúť alebo prežiť. Medziiným aj prebratie výlučnej zodpovednosti za tento stav, mlčanie a sľuby, že pri mužovi zotrvá. Napokon, nemožno obísť dôsledky ako podlomené fyzické aj psychické zdravie takto týranej ženy, ktoré sú spätne považované za dôvody násilia.
MOŽNOSŤ ÚNIKU
Pre týranú ženu je veľmi dôležitá možnosť úniku v bezprostrednom ohrození. Vo vyspelých krajinách sú zriadené anonymné azylové domy, v ktorých pôsobí odborne vyškolený personál. Ten žene zabezpečí bezplatné ošetrenie, právnu a psychologickú pomoc. Na Slovensku existujú krízové centrá pre týrané deti, bezdomovcov, pre ľudí v núdzi, pre opustené a týrané zvieratá, avšak ani jeden útulok pre týrané ženy. Domy pre osamelých rodičov s maloletými deťmi neposkytujú špecifickú odbornú pomoc, nie sú dostupné v akútnej situácii a nie sú anonymné, čo je dôležitou podmienkou útulkov pre týrané ženy. Na Slovensku funguje jediná špecializovaná linka dôvery na telefónnom čísle 07/62 24 99 14 v stredu od 16.00 do 18.00 h v rámci Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom, projektu Nádej. Špecializovaná poradňa je takisto len jedna a nie je prvého kontaktu. Záujmové združenie žien Fenestra v Košiciach je podpornou organizáciou, ktorá nerieši akútne problémy týraných žien, ale združuje jednotlivcov a skupiny ochotných v tomto smere niečo zmeniť. Kontakt na ňu je 095/632 13 31 a e-mailová adresa: groch@napri.sk.
Stranu pripravili
KATA RAČKOVÁ,
DENISA VALOŠČUKOVÁ
v spolupráci s časopisom Aspekt
