Na budúci týždeň sa konajú komunálne voľby. Nová ústavná väčšina v NR SR posunula ich pôvodne stanovený termín na predvianočný víkend. Mnohým ľuďom nie je ešte stále jasný rozdiel medzi miestnou štátnou správou a samosprávou. Jasné je, že štátnu správu menujú štátni úradníci a samosprávu si volia občania v komunálnych voľbách. Ich štruktúra a kompetencie sa však často prekrývajú. A preto množstvo občanov váha či vôbec ísť voliť, keď nevidia priamy dôsledok svojej voľby. Parlamentné voľby a z nich vyšlí poslanci sa väčšinou tešia veľkému záujmu médií, zatiaľ čo poslanci samosprávy pre nás ostávajú väčšinou v anonymite.
V Európskej únii platí línia Brusel - centrum štátu - centrum regiónu - obec. Platí tu zásada subsidiarity. To znamená, že je snaha, aby sa čo najviac problémov riešilo tam, kde vznikli, t.j. na miestnej úrovni. Riešia ich ľudia, ktorých si vybrala miestna komunita, a nie úradníci dosadení z centra. Je to model, z ktorého sa oplatí vziať si príklad.
Slovensko nie tak dávno prešlo radikálnymi zmenami územnosprávneho členenia krajiny. Model, ktorý mal pôvodne zabezpečiť väčšie kompetencie regiónov, sa stal nástrojom vládnej moci na odmeňovanie verných. Samosprávy boli odsúdené na živorenie bez možnosti zmeniť niečo na danom stave. Dnes je prevažná väčšina samospráv Slovenska priamo závislá od dotácií štátu. Aj hlavné mesto Bratislava, kde sa tvorí veľká časť slovenského HDP, má na tu vyberaných daniach len malý podiel. Minulé volebné obdobie sme boli svedkami toho, ako vláda doslova trestala Bratislavčanov za ich zmýšľanie nekonformné s HZDS. Väčšina dnešných koaličných strán vo svojich predvolebných programoch sľubovala väčšie kompetencie pre samosprávy a niektoré aj znižovanie štátneho byrokratického aparátu. Po vyriešení najpálčivejších otázok týkajúcich sa našej ekonomiky príde určite rad aj na takéto systémové riešenie. Posilnenie samospráv väčšími kompetenciami pri riadení miestnych komunít, pri daňovom zaťažovaní podnikateľov a prevádzok pôsobiacich na území samosprávy je viac ako žiaduce. Rovnako žiaduce je znižovanie stavov v rámci štátneho aparátu. Väčšie daňové kompetencie pre starostov a obecné rady nemusia znamenať nevyhnutne ďalšie zvyšovanie daní pre už i tak ťažko skúšaných podnikateľov. Skôr by malo ísť o vzdanie sa určitého podielu štátu v prospech obce, ktorá sa sama rozhodne, či podnikateľov a kapitál prilákať nízkymi miestnymi daňami, alebo vypomôcť obecnej kase daňami vyššími.
Komunálne voľby sa na Slovensku doteraz netešili príliš veľkej účasti voličov. Keby bolo treba pre platnosť komunálnych volieb 50-percentnú voličskú účasť, v mnohých mestách by sme sa primátorov nedočkali. Situácia je najhoršia vo veľkých mestách, kde vládne anonymita a väčšinu kandidátov občan nemá počas predvolebnej kampane možnosť stretnúť a tak získať bezprostrednú skúsenosť. Napriek tomu si myslím, že treba ísť voliť a v prípade nedostatku informácií o osobách kandidátov vyberať podľa politických strán, za ktoré títo kandidáti kandidujú. Na to politické strany sú. V opačnom prípade sa môže stať, že po voľbách zistíme, že nám dobre organizovaná politická menšina zvolila samosprávu, o akú by sme nemali záujem ani vo sne.
ĽUDOVÍT TÓTH
(Autor je kandidátom na mestského poslanca v Bratislave-Vrakuni)
