Podľa niektorých politických komentátorov sú vnútrovládne konflikty spôsobené tým, že "predseda KDH reprezentuje ideológiu, na ktorú sú (a musia byť) reformní komunisti alergickí". A že rovnako alergickí sú zasa pravicoví poslanci na predsedov SDĽ a SOP ako nomenklatúrnych komunistov... Konštrukcia, že vládni politici "sú a musia byť" na seba alergickí, lebo reprezentujú odlišné ideológie, je síce falošná, ale má svoje čaro tak pre opozíciu, ako aj pre niektorých sporiacich sa politikov. Opozícii totiž umožňuje fatalizovať spory vo vláde a tvrdiť, že sú jednoducho neodvratné. Niektorým vládnym politikom zasa umožňuje predstierať, že nie oni vyvolávajú kolízie kvôli svojim straníckym, skupinovým či osobným záujmom, ale že konflikty spôsobuje ich vernosť vlastným ideovým zásadám... To, čo má často veľmi prízemné pozadie, politici radi prekrývajú mýtom o vlastnej ušľachtilosti. Tvrdenie, že sa predsedovia strán dostávajú do konfliktov, lebo reprezentujú odlišné ideológie, zamlčuje, že úlohou politikov nie je reprezentovať ideológiu, ale kvalifikovane spravovať veci verejné. A zamlčuje aj to, že strany a ich predsedovia často svoje záujmové konflikty (práve vo vlastnom záujme) umelo ideologizujú. Je veľmi dôležité, že proti jednej takejto ideologizácii predvčerom vystúpil samotný predseda Konferencie biskupov Slovenska...

Msgre. Rudolf Baláž totiž veľmi rýchlo pochopil, že to, čo je pre cirkev cieľom, je pre politikov iba prostriedkom. Jeho vyhlásenie, že "prvým a spoločným záujmom nás všetkých musí byť smerovanie ku slobode a demokracii v občianskej spoločnosti" a že nad "čiastkovými otázkami", ktoré sa týkajú cirkvi, stojí nevyhnutnosť, aby sa ľudia dobrej vôle "zjednotili v úsilí o spravodlivé usporiadanie verejného života", ukázalo, že Slovensko má skutočného štátnika. Žiaľ, nie medzi politikmi, ale medzi biskupmi. MARIÁN LEŠKO