Priamu voľbu prezidenta republiky sľubujú politici občanom už viac ako dva roky. Do parlamentu predložili viacero návrhov ústavného zákona, ktorými by sľub realizovali. Ani jeden nebol schválený. Po vzniku novej vládnej koalície mal nastať v situácii obrat k lepšiemu. Po zistení politikov, že voľba prezidenta v parlamente zostala nepriechodná - napriek postačujúcemu počtu vládnych poslancov - vznikol návrh zákona, na ktorom sa spoločne podieľali ústavní odborníci všetkých štyroch koaličných strán. Po niekoľkoročnej absencii kvalitných návrhov ho možno zhodnotiť ako veľmi dobrý. Po schválení koaličnou radou putoval návrh do parlamentu, v ktorom bol už aj schválený do druhého čítania. Nastal však problém, ktorý má rukopis Ľ. Fogaša (SDĽ). Na rokovaní vlády o uvedenom návrhu prijal k nemu kabinet viac ako 20 pripomienok, z ktorých niektoré vážnym spôsobom zasiahli do konštrukcie budúcich a potrebných zmien v ústave. Sú všeobecne známe, pripomeňme iba "maličkosť" - vláda nesúhlasila ani s tým, aby po schválení zákona vydal predseda parlamentu úplné znenie už niekoľkokrát novelizovanej ústavy. Zreteľnosť právnych predpisov patrí k znakom právnej istoty a v prípade základného zákona je postup vlády čudný, hraničiaci so základnou neúctou k ústave. Paradoxne až niekoľko dní po vládnom stanovisku sa k návrhu zákona vyjadrila aj Legislatívna rada vlády SR.

Odhliadnuc od koaličnej zábavky s občanmi, je zaujímavá politická stránka tejto kauzy. Doplatila na ňu doteraz samostatná politika SDĽ. Politické ambície jej viacerých predstaviteľov, ktorí už stranícky preobsadzovali premiérske kreslo, zarazil až jej predseda Migaš. Nič na tom nemení ani to, že si možno iba chráni kreslo predsedu NR SR - ak by SDĽ získala kreslo premiéra, nepatrilo by jej prvé kreslo v parlamente.

Je to naozaj pozoruhodné. Všetky subjekty koalície dnes chcú priamu voľbu prezidenta a pritom vznikol spor medzi ich vládou a ich poslancami. Isté je tak iba jedno - politický kapitál si v tejto kauze vládna koalícia vôbec nenavŕšila. A pritom niet žiadnych pochybností o tom, že sa jej bude čím ďalej tým viac míňať. Mimochodom, za problémy i škandály vládnej koalície môže výlučne vládna koalícia. Nik iný. JURAJ HRABKO