. Rovnako by podľa pozorovateľov mal urobiť aj viedenský summit. Doteraz únia rokuje iba so šiestimi najlepšie pripravenými: Poľskom, Maďarskom, Českom, Estónskom, Slovinskom a Cyprom, pokým Slovensko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko a Rumunsko na pozvanie stále čakajú. Rada ministrov EÚ privítala zámer Európskej komisie predložiť na budúci rok ďalšiu správu o pokroku kandidátskych krajín v príprave na vstup na budúci rok. Predseda Rady EÚ, rakúsky minister zahraničných vecí Wolfgang Schüssel pritom upresnil, že termín "budúci rok" je pojem, s ktorým súhlasili všetci. Nie je to ani na jar a nie je to ani na jeseň, povedal Schüssel. Rakúske predsedníctvo by však privítalo, keby komisia predložila túto správu čo najskôr. "Čím skôr, tým lepšie," odpovedal Schüssel na otázku, či Slováci môžu stále dúfať, že ich pokrok sa prehodnotí skôr ako až o rok. Dodal, že všetko bude závisieť od vôle Európskej komisie. Podľa pozorovateľov je to maximum, čo mohli Slováci očakávať, aj keď Európsky parlament sa pred týždňom vyslovil za predloženie novej správy už na jar budúceho roka.
V záverečnom dokumente Rady ministrov sa Slovensko spolu s Lotyšskom a Litvou spomína dvakrát. Po prvý raz, keď pätnástka oceňuje pokrok urobený v príprave všetkými kandidátmi. "Rada vzala na vedomie osobitný pokrok, ktorý Lotyšsko a Litva urobili v plnení kodanských kritérií, ako aj novú situáciu v SR po voľbách, ktorá má dobrý účinok na jeho integráciu do európskych štruktúr." Druhýkrát bolo Slovensko spomenuté v súvislosti s tým, že ministri neodporučili nijakú krajinu na začatie rokovaní, ale potvrdili perspektívu zintenzívnenia dialógu s troma kandidátmi vrátane Slovenska. "Rada vzala na vedomie názor komisie, že po voľbách sa v SR vytvorila nová situácia, ktorá umožňuje perspektívu otvorenia rokovaní za podmienky, že sa potvrdí riadne stabilné a demokratické fungovanie jeho inštitúcií," hovorí záverečný dokument.
Tieto upresnenia sa do dokumentu dostali po neutíchajúcej podpore škandinávskeho krídla únie dvom pobaltským republikám a rakúskeho predsedníctva v prospech Slovenska. Dá sa povedať, že SR by sa tam bez Litvy a Lotyšska nedostala a naopak. Stalo sa tak aj napriek tomu, že Nemecko a Francúzsko odmietali akékoľvek zmienky mien kandidátskych krajín v súvislosti s perspektívou otvorenia rokovaní. Varovali, že kandidátskym krajinám netreba dávať nové sľuby a očakávania. Rada ministrov pritom konštatovala, že rozdiely v preberaní legislatívy EÚ sa medzi kandidátmi prvej a druhej skupiny znížili.
Ak by sa teda viedenský summit stotožnil s odporúčaniami ministrov, pre Slovensko prichádza stále do úvahy, že dostane pozvanie na rokovania už v júni v Kolíne, hoci táto šanca je nateraz podmienená neochotou Európskej komisie predložiť hodnotiacu správu skôr ako na jeseň budúceho roka. ROBERT HAJŠEL, Brusel
(Autor je spravodajcom TASR)
