niu z funkcie zákonodarným zborom, Kongresom. Najbližší prezidentovi poradcovia, z ktorých väčšinu tvoria právnici, sa obávajú, že ak sa im do štvrtku tohto týždňa nepodarí vymyslieť nejaký mimoriadny ťah, môžu členovia Právneho výboru Snemovne reprezentantov hlasovať za impeachment, na budúci týždeň by potom hlasovala o prípade 435-členná Snemovňa a kauza by sa ešte do konca tohto roku mohla ocitnúť v Senáte. Podľa americkej ústavy práve Senát pôsobí v takomto prípade ako súd nad prezidentom.
Tesne po novembrových kongresových voľbách, v ktorých síce znovu vyhrali v oboch komorách republikáni, ale stratili päť kresiel v Snemovni reprezentantov, čo bola aj jedna z príčin okamžitého odstúpenia ich vodcu a politicky tretieho najmocnejšieho muža Ameriky - Newta Gingricha, začalo Clintonovi svitať na lepšie časy. Navyše sa demokrati spoliehali na skutočnosť, že terajší Kongres nechá prípad už novému, ktorý sa zíde začiatkom januára. Nezávislý vyšetrovateľ Kenneth Starr, ktorý o sexuálnej afére Clintona s Lewinskou zhromaždil tisíce strán dokumentov a dal pod strechu základných 11 bodov obžaloby proti prezidentovi, z ktorých na prvom mieste je krivá výpoveď, sa stal predmetom nebývalého útoku demokratov. Nielen v tlači, ale najmä v Kongrese, kde sa zúčastnil na "počúvaní". Lenže Clintonovi právnici sa dopustili zásadnej chyby: namiesto obrany prezidenta zaútočili na vyšetrovateľa, pričom prezident sa sám na televíznej obrazovke priznal k vzťahu s Monikou, čo spočiatku vehementne a tiež verejne na obrazovke odmietal. Podľa poslednej informácie z Washingtonu pracujú nezávisle od seba skupiny vzájomne si rozumejúcich politikov z oboch strán. Nie je tajomstvom, že nie všetci republikáni sú za obžalobu a proces s prezidentom a že naopak niektorí demokratmi by pokojne hlasovali za jeho hlavu. A tak sa hľadá nestranícky kompromis. Išlo by o "pokarhanie" formou kongresovej rezolúcie a zároveň o zaplatenie finančnej pokuty. Demokrati navrhujú sumu 300 tisíc dolárov, no republikáni náchylní na dohodu požadujú 4 a pol milióna dolárov. Biely dom, a teda bezpochyby aj sám prezident, by s takýmto postupom určite súhlasil. V opačnom prípade by sa Bill Clinton ako druhý prezident v americkej histórii ocitol na obžalobnej lavici Senátu po Andrew Johnsovi z roku 1868, ktorého však napokon jeden hlas zachránil pred predčasným opustením funkcie. Richard Nixon po afére Watergate unikol inpeachmentu podaním demisie...
MICHAL HAVRAN
