Bývalý rakúsky starosta Helmut Zilk sa v piatok narodil hneď dvakrát. Najprv, keď mu český veľvyslanec vo Viedni Jiří Gruša oznámil závery komisie ministerstva vnútra, ktorá Zilkovo obvinenie zo spolupráce s československou ŠtB označila za "nepodložené a nepotvrdené" a očistila tým jeho meno poškodené takmer 6 týždňov sa vlečúcou aférou. V rovnaký deň oslavoval Zilk podľa vlastných slov aj svoje "piate narodeniny" po tom, čo 5. decembra 1993 prežil atentát, pri ktorom ho listová bomba pripravila o prsty. Šťastný koniec nešťastnej aféry.
A žiadalo by sa dodať, zabudnime.
Podobné "Zilkove aféry" sa však budú v nepravidelných intervaloch vracať, aj keď vôbec nemusia prekročiť hranice štátu ako v prípade bývalého starostu Viedne. A nielen v Českej republike bude nejaký Václav Benda z času na čas vyťahovať informácie zo "spoľahlivých zdrojov" o agentoch či spolupracovníkoch ŠtB. Nielen v Českej republike nebudú vedieť ani ľudia, ani politici častokrát rozoznať, kde je pravda. A nielen v Českej republike sa nakoniec ukáže, že vlastne ani nešlo o údajného agenta Zilka. Pretože komunistické dedičstvo je bumerang, ktorého sa nezbavíme tým, že ho odhodíme. Deväť rokov po páde komunizmu je vlastná minulosť najzraniteľnejším miestom Čechov, Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rumunov, Rusov, ktorí sa bránia alibistickým - netreba v spoločnosti jatriť rany minulosti. Iba Nemci z postkomunistických štátov našli odvahu. Poučení z hnedej diktatúry, ktorá ožíva aj po viac ako 50 rokoch, zvolili v prípade tej červenej opačný postup. Bez túžby po pomste a nepriateľských reakcií ju verejne spracovávajú a vyhodnocujú. S veľkou podporou obyvateľstva.
U nás budú tiene minulosti stále v pohotovosti. Buď sa ich zbavíme na španielsky spôsob a spálime minulosť v plameňoch, alebo zvolíme nemecký prístup. Doterajšia cesta zatiaľ nikam nevedie.
MIRIAM MRÍZOVÁ
