Voľby sú už dávno za nami. A ako väčšine ľudí aj mne spadol kameň zo srdca, a poriadne veľký. Odhodila som ho veľmi, veľmi ďaleko. Priznám sa, musela som sa veľmi ovládať, aby som ho nehodila MUŽOVI, ktorý chcel pre Slovensko len to najlepšie, rovno do hlavy. Moje uši, toľkokrát napájané informáciami o jeho veľkých činoch, začínajú mať abstinenčné príznaky. Ozaj, akosi sa o ňom prestalo hovoriť! Možno sedí v kresle pred televíznou obrazovkou a čaká, kedy budú v STV reprízovať posledné vydanie relácie Ako ďalej, pán predseda vlády. Dúfam, že po zmene vedenia STV, napriek toľkej populácie už nebudú tento "skvost" reprízovať. Ale prichádza mi na um aj iná myšlienka. Čo ak sedí zavretý v izbe a ráta peniažky, ktoré sa mu za 4 roky prilepili na ruky. To sa naráta... Je tu však ešte aj iná možnosť, a to by bolo to najhoršie, čo by mohlo nás, ľudí dychtiacich po lepšom živote, postihnúť. Možno momentále spomína na staré zlaté časy, hľadá, kde spravil chybičky, vďaka ktorým po voľbách nezasadol do svojho kresielka, a rozmýšľa, ako sa opäť doň posadiť, ale pohodlnejšie...

ANETA GRAINDOVÁ,

Hanušovce