VLADIMÍR GAŽOVIČ - Narodil sa 9. novembra 1939 v Bratislave. V roku 1963 sa po prvýkrát stretol so svojím veľkým priateľom A. Brunovským a roku 1967 absolvoval VŠVU v Bratislave u prof. V. Hložníka. V roku 1969 získal dvojročné Herderovo štipendium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u prof. M. Melchera. V tom období vznikajú prvé farebné lepty a roku 1971 i farebné litografie. Zúčastnil sa stoviek individuálnych i kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí, na ktorých získal množstvo prestížnych cien. Z deväťdesiatych rokov spomeňme, okrem tých najnovších, aspoň následné ocenenia: cenu mesta Sint Niklaas na bienále exlibrisu (Belgicko, 1991, 1993, 1995), II. cenu na medzinárodnom bienále európskej grafiky v Maastrichte (Holandsko, 1993), Grand Prix na 1. trienále exlibrisu v Bratislave (1995), cenu Art Museum na I. bienále malých foriem v Tokiu (Japonsko, 1995), špeciálnu cenu na VII. bienále malých grafických foriem v Ostrove Wielkopolskom (Poľsko, 1997) a cena Krysztofa Surmiňskiego na malých formách grafiky vo Wroclavi (Poľsko).
"Japonsko bolo a vždy bude mojím skúšobným kameňom," vyznal sa pre SME svetovo uznávaný slovenský grafik Vladimír Gažovič (1939), ktorého výtvarné kvality boli v týchto dňoch opäť potvrdené i v zahraničí. Na 2. medzinárodnom grafickom trienále malých grafík organizovanom Tama Art University v Tokiu získal V. Gažovič špeciálnu cenu v konkurencii 2294 autorov z 88 krajín, ktorí sa prihlásili so 4338 prácami. Svetový zvuk slovenskej grafiky zdôraznil v Tokiu aj ďalší slovenský výtvarník R. Jančovič (1958), ktorý na súťaži získal cenu Tama Art University Museum, kde je až do 12. decembra sprístupnená výberová výstava zo zúčastnených prác. V. Gažovič získal cenu v Japonsku za škrabanú litografiu Chamtivosť de luxe, pochádzajúcu z tohto roku (rozmery 15,6 x 23,5), ktorá takmer paralelne získala cenu aj na 3. medzinárodnom bienále malých grafických foriem vo Vilniuse, usporiadanom Asociáciou litovských umelcov. Je až neuveriteľné sledovať nevyčerpateľnú explóziu tvorivej imaginácie tohto, slovami jeho učiteľa z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave prof. V. Hložníka, "neprekonateľného majstra farebnej litografie". Naposledy mali slovenskí diváci možnosť vidieť magické čarovanie V. Gažoviča s veľkolepým kolotočom života v septembri v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci na autorovej prezentácii 99 exlibrisov. Výstava bola súčasťou trienále medzinárodnej výstavy exlibrisu v Bratislave a kompletná prezentácia autorových exlibrisov bola akousi prémiou pre tohto víťaza bratislavského trienále spred troch rokov. Podoby ľudského údelu, jeho záhady a tajomstvá i prepletenie osudov človeka medzi ľuďmi, ako o tom píše v knižke (v exkluzívnej grafickej úprave štúdia Rabbit&Solution) o exlibrisoch V. Gažoviča kurátor výstavy F. Kriška, však presahujú malý formát exlibrisu a pôsobia i na veľkých obrazových plochách. Vytrvalá snaha umelca o skúmanie tajuplných labyrintov ľudského chcenia, pripomínajúcich stredoveké knižnice Umberta Eca, vynáša na povrch to nedefinovateľné svetlo, ktorého strážcom sa môžu stať len vyvolení. V. Gažovič si však ani zďaleka nenecháva svoje šamanské pôsobenie len pre seba. "Vždy som najradšej, keď moje dielo diváka osloví," hovorí autor. "Len pri vzájomnej komunikácii vzniká to iskrenie, ktoré mi dodáva ďalšie inšpiratívne podnety." Tohto roku však V. Gažovič rozšíril svoju výpoveď i do ďalšieho - tretieho rozmeru, keď sa na výstave z galantského sympózia Bronz `98 predstavil (spolu s R. Jančovičom, I. Pavlem, Š. Polákom, J. Hoborom a L. Sabom) aj so svojimi bronzovými plastikami. Figúrky z často bizarnej hry zvanej život tu dostali nový náboj. Divotvorná ruleta commedie del arte sa rozkrútila na javisku nového dejstva. Vesmír nápadov však opäť nezostal bezbrehý. Autorova korekcia zachovávala ľudský rozmer. Citlivosť výtvarného režiséra pôvabne manipulovala s divákovým okom, ktorý mal ten neznesiteľne ľahký pocit, že život je fajn...
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
