bratstva," Josef Suvatán, hlava indonézskej katolíckej biskupskej konferencie, to povedal deň po tom, ako skupiny vandalov kresťanského vierovyznania v pondelok v západotimorskom meste Kupang pomstili predchádzajúce útoky na ich svätyne v Djakarte vypaľovaním mešít. Kým sa Suvatán snažil apelovať na kresťanské cítenie približne desaťpercentnej kresťanskej populácie, aj vodcovia moslimskej komunity vyzývali svojich "bratov", aby sa nedali k násiliu vyprovovokať. Náboženskí vodcovia oboch táborov priznávajú, že vzťahy medzi väčšinovým moslimským a menšinovým kresťanským obyvateľstvom nie sú najlepšie, a "iskra" medzi nimi preskočí veľmi ľahko. Päť mešít bolo zapálených v pondelok v meste Kunag, kde kresťania tvoria väčšinu obyvateľstva, pričom predtým v hlavom meste v Djakarte v čínskej štvrti padlo za obeť 13 ľudí. Podľa Abdurrahmána Vahída, vodcu najväčšej moslimskej komunity, oba incidenty majú korene v náboženskej príslušnosti len čiastočne - príčina je niekde vonku, niekto má záujem poštvať proti sebe kresťanské a moslimské obyvateľstvo krajiny, kde vyznávači islamu tvoria 80 percent 200-miliónového obyvateľstva, najpočetnejšieho islamského štátu sveta. Mnohí svedkovia hovoria o tom, že tí, čo vyprovokovali násile v Kupagu neboli obyvateľmi mesta.
Nepokoje študentov, ktorí sa spytujú, čo sa vlastne v Indonézii po Suhartovom páde pred šiestimi mesiacmi zmenilo, sú na dennom poriadku vlastne od leta. Každý deň vojaci zastavia skupinu stoviek študentov, ktorí smerujú k Suhartovmu domu, požadujúcich, aby bol bývalý prezident odsúdený za miliardové straty, ktoré spôsobil národu, keď ich "prelial" do svojho vrecka a vrecka svojich šiestich detí. I keď ich protesty sú väšinou pokojné, i medzi študentmi už boli príklady vandalizmu, v novembri za sedem dní desiatky ľudí prišli o život, keď protesty v Djakarte prerástli do plienenia.
Mnohí ľudia sa domnievajú, že i študentov, i náboženské skupiny niekto vyprovokoval, o tom, kto by to mohol byť, sa však vedú rôzne dohady. Tí majetnejší Indonézania, by napríklad mohli mať záujem spomaliť politické reformy, ohrozujúce ich osobné zárobky, príslušníci ozbrojených síl sú obviňovaní z porušovania ľudských práv a anarchia by z nich zrazu urobila "potrebné" ohnisko politickej moci. Súčasný prezident Jusúf Habíbí popiera, že by čokoľvek riadil, tvrdí, že iba chce doviesť Indonéziu pokojne k budúcoročným voľbám. V podozrení je aj Suharto, ktorý by mohol poškuľovať po návrate k moci. Analytici hovoria, že ekonomická kríza, ktorá uvrhla milióny Indonézanov pod hranicu biedy, zvlášť v mestských oblastiach, však provokatérovi, nech už ním je ktokoľvek, úlohu značne uľahčuje. (REUTERS, kl)
