Bokroš zabodoval aj bez "dvojcifráku"

Tréner Slovana Ernest Bokroš sa po zápase s Liptovským Mikulášom nevyhol otázke, či za stavu 9:2 a drvivého záverečného tlaku svojho tímu nepomyslel na power play, aby vyhovel dvojcifernému želaniu výborne sa zabávajúceho publika. "Koketoval som s tou myšlienkou, diváci by si zaslúžili exhibičnú bodku. Napokon však prevážila úcta k súperovi, športová slušnosť. Teší ma, keď moje mužstvo má výraznú prevahu, ale to nás neoprávňuje, aby sme akýmkoľvek spôsobom zosmiešnili súpera," zabodoval mladý tréner majstra, ktorého zdobia nielen maximálne športové ambície, ale aj citlivosť pre fair play. Belasí pamätníci sa dnes tešia ako za starých zlatých čias (60. a 70. roky), keď hostia zväčša nevládali čeliť typickému kreatívnemu nátlaku prameniacemu z technickej a kombinačnej prevahy. Súčasný duch v tíme majstra pozitívne kontrastuje s herným prejavom spred 2-15 rokov. Bratislavčania sa dlhé roky trápili v hernom kŕči, na každý gól sa nadreli, súperova bránka ich skôr strašila, ako vyzývala, často korčuľovali aj proti vlastnému stresu. Dnešní bokrošovci sa udomácnili v majstrovskej koži, radostne kombinujú v plnej rýchlosti, šteklia chuťové poháriky divákov biliardovými pasmi na jeden dotyk až do prázdnej. Fyzicky nadupaný tím je aj takticky vyzretý, dokáže meniť rytmus hry a zareagovať na vývoj i taktickú protizbraň. Investície do kapitána Cígera prinášajú ovocie, sila príkladu jeho osobnosti potiahla druhý sled v minulosti priemerných hráčov na reprezentačnú úroveň. Dnes už neleží všetka zodpovednosť na jeho pleciach, ktorákoľvek zo štyroch konsolidovaných formácií je schopná v mikrozápase zdolať prvú lajnu súpera. Suverenita Bratislavčanov však zároveň obviňuje slovenské extraligové pomery a často i myslenie jeho konkurencie. Ale Košičania dnes určite prehovoria výraznejšie.