Nový cyklus diskusie o slovenskej kultúre, pripravovaný Európskym kultúrnym klubom v spolupráci s denníkom SME

Európsky kultúrny klub na Slovensku je združenie slovenských umelcov a vedcov z oblasti spoločenských vied, ktoré vzniklo tesne pred zánikom východoeurópskych totalitných režimov ako súčasť medzinárodného Európskeho kultúrneho klubu, ktorý patril k výrazn

ým aktivitám intelektuálov pred novembrovou nežnou revolúciou. Klub vznikol v októbri 1989 a k jeho zakladajúcim členom patrili Václav Havel, Eva Kantůrková, Josef Císařovský, Arnošt Goldflam či Vladimír Merta z Čiech, Milan Paštéka, Ivan Hoffman, Milan Šimečka, Ladislav Snopko, Rudolf Sikora či Milan Kňažko zo Slovenska, ale aj György Konrad, György Varga, Iván Bába či Károly Mag z Maďarska, Anatolij Pristavkin, Andrej Bitov, Vadim Sokolov, Viačeslav Kondratev a Nina Nikolajevna z bývalého Sovietskeho zväzu a Andrzej Jagodinski, Jacek Bochenski, Viktor Woroszylski či Andrzej Strelecki z Poľska. Programové vyhlásenie klubu avizovalo: "Zatiaľ čo spoločný európsky dom zostáva doteraz len politickým projektom, európska kultúra má svoje nepretržité dejiny a jej spoločné hodnoty presahujú hranice štátov, preto musíme vytvoriť čo najlepšie prostredie pre vzájomnú spoluprácu." Pre spolupracujúcu Európu je mimoriadne dôležité, aby organizačno-právne mechanizmy správy vecí verejných mali v kultúre a umení porovnateľnú, z rovnakých základných princípov vychádzajúcu podstatu. Dnes, po takmer desiatich rokoch od vzniku Európskeho kultúrneho klubu, sa Miroslav Marcelli, Egon Gál, Peter Michalovič, Eva Paštéková, Zuzana Bartošová a Ladislav Snopko, členovia jeho slovenskej sekcie, rozhodli pripraviť v spolupráci s denníkom SME a Kultúrnymi zariadeniami Petržalky cyklus diskusií o perspektívach slovenskej kultúry. Cyklus sa bude orientovať na problémy súvisiace so správou vecí verejných, ktorá v oblasti kultúry zaznamenala v ostatných štyroch rokoch niekoľko podstatných zmien. Tieto zmeny svojou bezkoncepčnosťou spôsobili neobvyklý chaos umocnený navyše arogantným mocenským prístupom vedenia ministerstva kultúry mečiarovskej vlády k akejkoľvek kritike zo strany odbornej verejnosti. Diskusia by mala byť tribúnou názorov odborníkov a slúžiť ako indikátor pripravovaných štrukturálnych zmien v rámci rekonštrukcie devastovanej slovenskej kultúry.