Nakoľko proti sebe stáli dva tábory, separatisti a federalisti, pondelňajšie parlamentné voľby v kanadskej provincii Québec mali byť akýmsi indikátorom vôle obyvateľov tejto frankofónnej kanadskej provincie na vyčlenenie sa z federácie, rozlohou druhého najväčšieho štátu sveta. I keď sa potvrdili prognózy a vyhrali tí prví, prieskumy vo volebných miestnostiach ukázali, že Québečania nehlasovali ani tak za myšlienku samostatného štátu, ako za pokračovanie úspešnej vlády predchádzajúcich rokov a osobu charizmatického Luciena Boucharda, vodcu Québeckej strany a doterajšieho ministerského predsedu, i keď ten si oproti predchádzajúcim voľbám dosť pohoršil. Jeho vyzývateľ, vodca Liberálnej strany Jean Charest, mal len malé šance zaujať voličov v porovnaní až s kultom hraničiacou obľúbenosťou premiéra, uctievaného ako hrdinu i vďaka vôli, akou sa vyrovnal s chorobou, ktorá ho pripravila o nohu. Pokiaľ ide o nezávisloť, už v minulosti sa vo dvoch referendách potvrdilo, že kanadského dolára a kanadského pasu sa aj frankofónni Québečania zriekavajú len veľmi neradi, čo potvrdzujú aj najčerstvejšie prieskumy verejnej mienky (56,3 % obyvateľov provincie je proti odtrhnutiu a 43,7% za). Uchovanie nádeje na nezávislosť niekedy v budúcnosti, ktorou boli nabité predvolebné vystúpenia Boucharda, však viac sedí mentalite Québečanov odlišných od anglofónneho zvyšku krajiny, pričom Charestova vízia federalizmu, i keď pre Québec výhodného, by znamenala akési zaprášenie snáh o potvrdenie vlastnej, odlišnej identity. Pre zvyšok Kanady znamenal výsledok québeckých volieb nie najlepšiu správu. Problém québeckej nezávislosti zaťažuje federálnu politiku už 20 rokov a teraz je isté, že bude ešte niekoľko ďalších. Navyše vždy, keď sa začne hovoriť o referende v Québecu, kanadský dolár začne kolísať. Ako však hovoril sám Bouchard vo svojej kampani, referendum nie je otázkou dní a vyhlási ho, len keď bude mať pocit, že myšlienka nezávislosti sa v ňom presadí. Hovorilo sa o tom, že za dostatočnú podporu by považoval viac odovzdaných hlasov v parlamentných voľbách vo svoj prospech než päťdesiat percent, tie však nezískal, a skončil takmer s rovnakým percentuálnym ziskom ako liberáli. Bouchard, označovaný vôbec nie v hanlivom zmysle slova za "prevracača kabátov" pre svoju flexibilitu, zrejme zvolí vo svojom ďalšom období na čele provinčnej vlády to smerovanie provincie, ktoré bude vo vzťahu ku zvyšku Kanady pre Québec najvhodnejšie. Okrem priamej cesty k nezávislosti sa k nej môže dopracovať i snahou dohodnúť sa s federálnou vládou na novej sociálnej únii, keď výsledky provinčno-federálnych rokovaní použije doma ako argument, že v rámci existujúceho systému požiadavky Québecu nebudú nikdy uspokojené. V každom prípade však Bouchard znamená silného konkurenta pre federálne úrady, ktoré sa budú musieť veľmi intenzívne snažiť budovať jednotu Kanady k spokojnosti všetkých jej obyvateľov a hľadať taký nový systém únie jednotlivých štátov, ktorý poskytne Kanaďanom lepšiu perspektívu ako nezávislosť.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
