m podujatí zaoberať delegácie zo 44 štátov sveta a zástupcovia 13 mimovládnych organizácií. Slovensko na konferencii zastupuje Peter Burian, riaditeľ sekcie pre krajanov, tlač a ľudskú dimenziu MZV SR a František Alexander, výkonný predseda Zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.
Námestník ministerky zahraničných vecí USA Stuart Eizenstat pred začiatkom konferencie uviedol, že podujatie by sa mohlo stať míľnikom na ceste k historickej sumarizácii významných ukradnutých predmetov a mohlo by sa dospieť ku konsenzu na medzinárodnej úrovni o tom, ako sa s týmto problémom vyrovnať v súlade s právom.
Nacisti a ich spojenci počas vojny okradli Židov, z ktorých väčšina skončila vo vyhladzovacích táboroch, o majetok v hodnote deväť až štrnásť miliárd dolárov. V súčasnosti má táto vojnová korisť hodnotu 90 až 140 miliárd dolárov.
Dlhmi sú zaťažené najmä krajiny bývalého východného bloku, kde si komunistický režim vyvlastnené majetky jednoducho ponechal. Česká delegácia na washingtonskej konferencii má v pláne okrem toho, že predstaví stav vecí v ČR, aj prezentovať vlastné predstavy týkajúce sa špecificky východoeurópskeho regiónu. Ako uviedol pre ČTK vedúci českej delegácie, riaditeľ jedného z odborov ministerstva zahraničných vecí a predseda dozornej rady česko-nemeckého Fondu budúcnosti Jiři Šitler, česká delegácia vysloví kritické poznámky k tomu, že sa málo zohľadňujú zvláštnosti strednej a východnej Európy. "Často sa oznamujú rôzne úspechy a výdobytky, ale ide o to, aký z toho majú vlastne v ČR obete holokaustu reálny úžitok," povedal. Tajomník českej Federácie židovských obcí Tomáš Kraus k tomu dodal, že ide o interné záležitosti medzinárodných organizácií, ktoré sú väčšinou americké alebo izraelské. V nich často pretrváva stereotyp známy z čias studenej vojny, že židovské komunity v strednej a východnej Európe sa považujú za bezperspektívne. Členom českej delegácie je aj Karel Holomek z Múzea rómskej kultúry, ktorý bude ako jediný na konferencii hovoriť o problematike utrpenia Rómov v období holocaustu.
