BRATISLAVA (SITA) - Rok 1998 bude tretím rokom, v ktorom bude mať Slovenská republika deficit zahranično-obchodnej bilancie vyšší ako 10 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zlepšenie vo vývoji salda zahraničného obchodu pod vplyvom devalvácie slovenskej meny možno očakávať až koncom prvého štvrťroka budúceho roka. Pri nezmenenom kurze Sk sa vývoj v budúcom roku nepodarí úplne zvrátiť, pričom výraznejšie zlepšenie by mohlo priniesť iba opätovné zavedenie administratívnych bariér, napríklad zvýšenie dovoznej prirážky, ktorá má v súčasnosti nulovú hodnotu. Pre agentúru SITA to povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Podľa neho nebol vývoj obchodnej bilancie v októbri prekvapujúci. "Rekordný mesačný deficit na úrovni 10,968 mld Sk spôsobili predovšetkým devalvačné očakávania importérov. Importéri sa pred očakávanou devalváciou snažia doviesť čo najviac tovarov, ale tovar sa dostane do krajiny až s časovým oneskorením aj po oslabení, hoci dovozné kontrakty sú podpísané za nezmenených podmienok skôr," povedal J. Tóth.
Druhým faktorom, ktorý pôsobil na obchodnú bilanciu, bolo zníženie dovoznej prirážky na nulu, na čo sa štandardne reaguje zdržaním dovozov. Ako uviedol, podľa jeho výpočtov dosiahol podiel deficitu obchodnej bilancie na HDP koncom októbra 10,9 %. Do konca roka predpokladá rast salda na 75,9 mld Sk, čo bude 10,4 % HDP. Prejaví sa to aj v deficite bežného účtu platobnej bilancie, ktorý by mal dosiahnuť 10,5 % HDP. "Zároveň netreba zabúdať na to, že koniec roka je vzhľadom na vianočné sviatky dovozne náročnejším obdobím," zdôraznil J. Tóth.
Hlavný ekonóm Tatra banky prognózuje deficit obchodnej bilancie v budúcom roku na 7-7,5 % HDP. "Na výraznejší obrat vo vývoji zahraničného obchodu SR nie sú príliš priaznivé ani vonkajšie podmienky, najmä v súvislosti s predpokladaným znížením rastu HDP v Európskej únii, ktorá je najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, a takisto situácia v ČR, kde domáci dopyt je v katastrofálnom stave," skonštatoval J. Tóth. Zároveň upozornil aj na to, že existuje spojenie medzi fiskálnym a obchodným deficitom. "Vonkajší fiskálny deficit (spolu so štátnymi fondmi) v tomto roku dosiahne 5-5,5% HDP, v budúcom roku by sa mohol pohybovať okolo 3,5 % HDP. K zníženiu oboch deficitov síce v budúcom roku príde, ale vzhľadom na predpokladaný rast nezamestnanosti k hranici 16 % nebude tento posun dostatočne razantný," povedal.
Na margo avizovaných plánov vlády stlačiť budúcoročný deficit bežného účtu na 4-5 % HDP J. Tóth uviedol, že to bude možné iba za predpokladu administratívnych opatrení, napríklad už v spomínanom opätovnom zvýšení dovoznej prirážky. Pritom podčiarkol, že s týmito opatreniami by mohli súhlasiť aj medzinárodné organizácie, pokiaľ budú súčasťou širšieho balíčka systémových opatrení. Každopádne sa však neprihovára za takéto netrhové opatrenia.
Slovenská republika zaznamenala v októbri rekordný mesačný deficit zahranično-obchodnej bilancie v tomto roku - 10,968 mld Sk. Najvyššiu tohtoročnú úroveň zaznamenal import, ktorý počas októbra dosiahol 43,625 mld Sk. Slovenský export predstavoval 32,657 mld Sk. Deficit zahraničnoobchodnej bilancie dosiahol za desať mesiacov tohto roka 65,883 mld Sk. Zahraničnoobchodný obrat za január až október predstavoval 681,571 mld Sk. Ku koncu októbra sa zo Slovenska vyviezol tovar za 307,844 mld Sk, pričom dovoz predstavoval 373,727 mld Sk.
