Býval som na Kráľovských vinohradoch, stadiaľ sme schádzali dolu a videli ihrisko bohemky. Tak som sa stal jej fanúšikom. Teraz držím Sparte. A kedysi aj Dukle, keď v nej hrali Lála, Borovička, Kučera." Na futbalové duely mali vo svojej štvrti vyhradený plácok, brány tvorili pouličné lampy. Tam boli derby zápasy. P. Janda ešte aj teraz zvykne zájsť na derby Sparta - Slavia. "Bol som aj na ME 1996 v Anglicku. Jeden priateľ mi ponúkol cestu. Videl som náš zápas s Portugalskom v Birminghame a neuveriteľný gól Poborského. Ozaj, vysvetlíte mi, ako ho vlastne kopol?" Ešte čosi ho zaujalo. Vstup na ihrisko neoddeľoval plot, ale tabuľka a na nej nápis, že kto vstúpi na plochu, zaplatí vysokú pokutu v librách, alebo pôjde na týždeň do väzenia. Na mnohých akciách sa stretáva s hráčmi, zo staršej generácie s Dobiašom, Panenkom, Zelenským. V súvislosti so slovenským futbalom u neho okamžite rezonovalo meno Moravčík. "Cestou do Ružomberka sme počuli v rozhlase, že sa vyhlasuje Jedenástka roka a pri mene Tittel som si hneď aj zarýmoval. Tittel, ten už musí mať ocenení plný pytel," smial sa hudobník a spevák, ktorý vypotí na pódiu toľko ako hráči na ihrisku. Muž, ktorému nie je futbal, najnovšie aj tenis a lyžovanie, cudzí, ho v hudobnej tvorbe veľmi neprezentoval. "Pred piatimi rokmi sme s priateľom Danielom Landom zložili hymnu Sparty s názvom Do útoku, ale nejako sa neujala. K športu sa viaže iba jedna skladba Maratón, podľa nej bolo pomenované aj elpíčko." (ja)