Pred deviatimi rokmi sa Joe Muriuki zhlboka nadýchol, pozbieral odvahu a stal sa prvým Keňanom, ktorý sa verejne priznal, že je HIV pozitívny. Tento krok bol skokom do neznáma, testom vzťahu Keňanov voči sexuálne prenosnému vírusu, o ktorom mali iba málo informácií. Reakcia potvrdila najhoršie obavy. Vyhodili ho z miesta účtovníka a priatelia a kolegovia sa mu začali vyhýbať. Muriuki si uvedomil, že boj, ktorý ho čaká, nie je iba bojom proti AIDS, ale aj proti stigme, ktorá ho obklopuje. "Keď som prišiel a povedal, že som HIV pozitívny, bola to hrozná stigma. Ľudia so mnou nechceli mať nič spoločné, ani ma nezdravili. Nechceli so mnou ani jesť za jedným stolom," povedal mohutne pôsobiaci Muriuki, terajší predseda Kenskej spoločnosti AIDS. Postoj obyčajných Keňanov do značnej miery formovala vláda, ktorá sa zo všetkých síl usilovala zamiesť problém pod koberec - s katastrofickými následkami. Podľa odhadov OSN umrie na AIDS každé tri minúty jeden Keňan a vláda tvrdí, že choroba vyhubila už asi štvrť milióna ľudí. Odhaduje sa, že ďalšieho 1,5 milióna - čiže viac než 10 % dospelej populácie, je infikovaných HIV a asi 800 ľudí sa každý deň infikuje vírusom, ktorý spôsobuje AIDS. Reakcia vlády bola dosiaľ ničivo pomalá. Predstavitelia kampane tvrdia, že boj proti hlúposti a predsudkom ešte zďaleka nie je vyhratý. "Keňania neradi hovoria o sexe, takže hoci ľudia vedia o AIDS, nevedia, ako ho zastaviť," povedal dr. Sobbie Mulindi, podpredseda Národného výboru AIDS. Vďaka tomu pretrvávajú mnohé mýty, na ktoré Joe Muriuki naďabil ešte pred desiatimi rokmi. Sám hovorí: "Ľudia sa ešte stále nazdávajú, že ak niekto vyzerá tučne a zdravo, nemôže byť chorý. Mňa dokonca obviňujú, že som podvodník, lebo nepôsobím choro po takom čase s HIV v krvi." Mnohí umierajúci podplácajú lekárov, aby uviedli inú príčinu smrti, lebo z novinových stránok na človeka denne civia tváre s titulkami Umreli po dlhej chorobe, ktorú znášali statočne - to je moderný eufemizmus pre AIDS. Stigma sa takto prenáša aj na príbuzných. Závažnejšie však pôsobí fakt, že zvyšujúci sa priemerný vek zrazila táto zákerná choroba priam dramaticky. Súčasník sa v Keni pravdepodobne dožije 52 rokov, v r. 2010 klesne táto cifra asi na 44. Bez epidémie by dnes priemerná dĺžka života bola 64 rokov. Vírus napáda najaktívnejšiu a najproduktívnejšiu vzorku obyvateľstva, ničí poľnohospodársku produkciu a priemysel a neúmerne zaťažuje zdravotníctvo. Kenská vláda urobila pár krokov na efekt, zmohla sa na rámcovú stratégiu, no od leta 1997 ešte nebola schopná uviesť ju do praxe. Zdá sa, že jediný optimista je žoviálny minister zdravotníctva Jackson Calveo, ktorý sa nazdáva, že počet chorých už dosiahol vrchol a teraz bude prudko klesať. Kým sa vládni predstavitelia nepozrú pravde do očí, vodcovia kampane ako Joe Muriuki musia naďalej vyzývať na radikálnejšie činy.
(REUTERS, vil)
