é saldo vzrástlo o rekordných 10,968 mld Sk. Vývoz v tomto mesiaci dosiahol 32,657 mld Sk a dovoz 43,625 mld Sk. Medzi komodity, ktoré spôsobili najväčšie problémy zahraničného obchodu patria stroje, prístroje a elektrické zariadenia, ktorých sme za prvých desať mesiacov tohto roka doviezli o 47,18 mld Sk viac, ako vyviezli, a nerastné suroviny, ktoré prehĺbili záporné saldo našej obchodnej bilancie o 32,67 mld Sk. Výraznejší pozitívny vplyv na našu obchodnú bilanciu mali iba dopravné prostriedky - najmä autá a lode - ktoré sme dokázali exportovať v hodnote o 10,83 mld Sk vyššej, akú mal dovoz. "Pod výrazný rast salda v októbri sa podpísali aj devalvačné očakávania importérov z augusta a septembra. V tom období totiž začali podniky s predčasnými úhradami platieb, ale k samotnému pohybu tovaru došlo až v októbri a ďalších mesiacoch," povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Okrem toho sa od 1. októbra znížila dovozná prirážka z 3 na 0 %, na čo sa štandardne reaguje zdržaním dovozov. Podľa neho budú do konca roka ešte pôsobiť dva významné faktory, ktoré budú tlačiť na vyšší deficit zahraničného obchodu. Prvým sú vianočné sviatky, vplyvom ktorých je koniec roka dovozne náročnejším obdobím. Druhým je zvýšenie fiskálneho deficitu, ktorý sa následkom rastu domáceho dopytu čiastočne premietne aj do rastu dovozu. "Preto odhadujeme, že do konca roka sa schodok obchodnej bilancie vyšplhá na 75,9 mld Sk, čo by malo byť 10,4 % hrubého domáceho produktu," dodal J. Tóth. Na margo snahy vlády o zníženie tohto podielu na 4 až 5 % HDP poznamenal hlavný ekonóm Tatra banky, že jedinou možnou cestou, ako dosiahnuť túto zmenu, je opätovné zavedenie dovoznej prirážky. Ak by vláda k administratívnym opatreniam nepristúpila, prognózuje J. Tóth deficit na úrovni 7 až 7,5 % HDP.