veľmi realisticky vyjadril, že "je nemožné čakať pozvanie (na vstup do NATO) veľmi skoro - napríklad už počas aprílového washingtonského summitu aliancie, ale po summite budeme klopať na dvere tak silno, ako je to možné. Pretože Slovensko si uvedomuje, že v nasledujúcich 3-4 mesiacoch má šancu ukázať, že má stabilnú a demokratickú vládu". NATO sa aj napriek odporu niektorých európskych spojencov najmä pod tlakom americkej administratívy snaží naznačiť krajinám, ktoré sa nedostali do prvej vlny rozširovania aliancie, že ich šance stať sa členom NATO aj naďalej pretrvávajú. Táto politika, ktorá má mať predovšetkým veľký motivačný účinok na mladé demokracie strednej a východnej Európy, je vo všeobecnosti nazývaná politikou "otvorených dverí". Na otázku SME, ako dlho však bude možné hovoriť o otvorených dverách bez toho, aby boli do aliancie pozvané ďalšie krajiny, Javier Solana odpovedal, že "túto politickú stratégiu začalo NATO uplatňovať iba nedávno a tri krajiny už cez ňu prešli". Premiér Dzurinda jeho odpoveď doplnil konštatovaním, že "SR bola v roku 1994 na tej istej línii spolu s ČR, Poľskom a Maďarskom. A preto by sme nechceli hovoriť o druhom kole rozširovania NATO, ale o dokončení prvej vlny rozširovania".
Generálny tajomník NATO Javier Solana ocenil skutočnosť, že s novým slovenským premiérom sa v priebehu troch týždňov stretol už druhýkrát, čo bolo hodnotené ako začatie skutočného pravidelného dvojstranného dialógu, ktorý bol takmer úplne prerušený v posledných mesiacoch predchádzajúcej Mečiarovej vlády. Solana dodal, že "členské štáty NATO ocenili veľmi jasne čitateľné demokratické úsilie, ktoré vaša krajina uskutočnila". Viackrát počas stretnutia však zdôraznil, že "NATO prijíma akékoľvek rozhodnutie konsenzom". V praxi to znamená, že aj o prípadnej novej vlne rozšírenia sa rozhodne najmä vo Washingtone, v Berlíne, Londýne a Paríži. Podľa mnohých pozorovateľov neexistuje v súčasnosti ani v jednom z týchto miest dostatočná politická vôľa riskovať prípadné zablokovanie funkčnosti aliancie skorým prijímaním nových členov. Otvorenou otázkou sú aj náklady, ktoré si rozšírenie vyžiada, a reakcia Ruska. Ďalšia vlna rozšírenia bude preto závisieť aj od toho, ako sa v aliancii uvedú nové členské štáty, a tak bolo v súvislosti s včerajším stretnutím v hlavnom stane NATO v Bruseli nemenej podstatné, že sa ho popri veľvyslancoch jednotlivých členských štátov zúčastnili so súhlasom slovenskej strany aj diplomatickí zástupcovia troch novoprijímaných členských krajín. (Pozri Prílev ...na tejto strane)
