BRATISLAVA (SME - uj) - Čoraz dlhšia priemerná dĺžka života paradoxne nemusí byť javom, ktorému sa naše rodiny potešia. Za posledných 30 rokov sa život ľudí na zemeguli predĺžil v priemere o 20 rokov, vo vyspelých krajinách ešte o viac. Zatiaľ čo v roku 1955 bola priemerná dĺžka života len 48 rokov, dnes je to už 66 rokov, na Slovensku o 4 roky menej. Podľa prognóz bude v roku 2050 každý piaty človek minimálne 60-ročný alebo ešte starší. Toto suché konštatovanie OSN pri príležitosti Medzinárodného roka starších, ktorým je venovaný záver tisícročia - rok 1999 - však pre drvivú väčšinu našich dôchodcov nie je dôvodom na jasanie. Ľudský život sa stále predlžuje, ale cena, ktorú za to ľudia platia, je krutá. S predlžovaním ľudského veku sa vynárajú nástojčivé otázky, či má význam žiť do sto rokov, ale trpieť pritom chorobami, s ktorými si medicína nevie vždy rady. Na Slovensku možno podľa demografických prognóz očakávať výrazný nárast počtu ľudí vo veku nad 60 rokov v roku 2006. Najväčšou hrozbou 21. storočia sa majú aj u nás stať choroby, ako je rakovina, cievne ochorenia, nárast artrózy, osteoporózy, ale zároveň aj hrozivý fakt, že na liečenie nebude dosť peňazí pre každého. Doslova strašiakom sa podľa WHO má stať na začiatku budúceho tisícročia Alzheimerova choroba, na ktorú zatiaľ niet lieku. Kto má v rodine niekoho trpiaceho touto chorobou, ktorej hlavným znakom je odumieranie pamäti a celkové "rozhodenie osobnosti", vie, čo je to za nesmierne utrpenie pre najbližších. Podľa údajov Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti je stav slovenských seniorov viac ako neuspokojivý, asi 80 až 90 tisíc starších ľudí je vážne chorých a v plnej miere odkázaných na pomoc iných. Počet chorých na Alzheimerovu chorobu sa podľa prednostu ružinovskej kliniky psychiatrie A. Rakúsa odhaduje u nás na 50 tisíc. Zdravotníctvo, ale najmä rodiny budú postavené pred veľmi vážnu úlohu, ako sa vyrovnať s úlohou postarať sa o svojich rodičov.