Stačí pošmyknutie s komplikovanou zlomeninou, ktorá vyradí živiteľa rodiny na pol roka z práce, narodí sa dieťa, alebo manželka stratí zamestnanie, a je to. Do pásma chudoby sa padá neuveriteľne rýchlo a ľahko. S tvrdým pristátím. "Nekupujem si noviny, netelefonujem, oblečenie kupujem v second handoch, striehnem na deti, aby nezjedli naraz všetky banány a hanbím sa o tom hovoriť," priznáva 35-ročná matka na materskej dovolenke, ktorá na rodinné prídavky ešte nemá nárok, lebo pred necelým rokom slušne zarábala. Dnes klesla tam, kde sa podľa štatistiky nachádza viac ako polovica mladých rodín s deťmi - v pásme tesne nad hranicou životného minima. Chudoba, ktorá bola za socializmu oficiálne zrušená, je po roku 1990 fenoménom, o ktorom sa zasa môže hovoriť a ktorý poznajú dôverne práve rodiny s malými deťmi potácajúce sa od výplaty k výplate. Podľa sociológov nejde o nový jav, ktorý priniesli zmeny po nežnej revolúcii, chudoba tu vždy bola, len bola menej nápadná a všemožne retušovaná. Jednoznačne a zodpovedne povedať, koľko rodín je už chudobných, nemožno, lebo definícia chudoby ušitá na mieru slovenskej realite, po ktorej volajú už roky sociológovia, u nás neexistuje. Chudoba ako reálny sociálny problém je dnes problém takmer všetkých krajín sveta a každá spoločnosť si podľa príjmov, výdavkov a svojich cenových relácií vytvára vlastné definície chudoby. "Ak chce vláda účinne predchádzať chudobe, robiť prevenciu alebo opatrenia v prospech obyvateľov s najťažšími životnými podmienkami, k tomu je nevyhnutné poznať a definovať, kto je chudobný, v akých podmienkach žije," tvrdí sociologička Jarmila Filadelfiová. Bohatá teória okolo chudoby v jednotlivých krajinách vznikla aj preto, že sa tu viedla mohutná diskusia, avšak významným podnetom bolo aj riešenie otázky, či nedostal dávku ten, komu nepatrí, alebo sa nestalo, že ten, kto dávku potrebuje, ju nedostal. U nás žiadne diskusie ani merania neboli. Oficiálnu hranicu chudoby tvorí životné minimum a jeho výška bola stanovená aj bez bohatej diskusie ešte za socializmu. Odvtedy sa len valorizuje. Fakt, že definovanie chudoby na Slovensku tak dlho trvá, vyznieva podľa odborníkov ako zámer, lebo výsledky by vôbec nemuseli byť lichotivé. Je vcelku možné, že by sa zistilo, že v pásme chudoby a existenčného ohrozenia sa nachádza omnoho viac rodín, ako sa dnes nazdávame.
(uj)
