Výsledok práve ukončených doplňujúcich volieb do druhej českej parlamentnej komory iste potešil 27 novopečených senátorov, ktorí doplnia celkovo 81-členný senátorský zbor, v straníckych centrálach sa však žiadne búrlivé oslavy nekonali. Kriticky nízka účasť voličov dala okrem toho za pravdu tým, ktorí nad existenciou Senátu už aj tak krútili hlavou. Najviac senátorských kresiel (13) sa podarilo získať štvorkoalícii konzervatívnych strán (Únia slobody, KDU-ČSL, ODA a Demokratická únia), svoj hlavný cieľ - zabrániť trojpätinovej senátnej väčšine dvoch najväčších strán - však účeloví spojenci tesne minuli. Iba čas ukáže, či po tomto výsledku štvorkoalícia pretrvá, alebo sa niektorá zo zastúpených strán radšej pokúsi nájsť si nového spojenca v ČSSD alebo v ODS. Pretože 49 mandátov, ktorými v Senáte odteraz obe tieto strany dohromady disponujú, predstavuje vážne varovanie: umožňuje totiž presadiť plánované ústavné zmeny (väčšinový volebný systém, zmena právomoci prezidenta, spôsob rozpustenia Poslaneckej snemovne) aj v druhej komore parlamentu. Zmena volebného systému z pomerného na väčšinový, ktorý by pre ČR mohol znamenať začiatok systému dvoch strán odovzdávajúcich si politickú moc, je pritom iste najpovážlivejšou zo zamýšľaných zmien v krajine, ktorá iba nedávno prešla od nadvlády jednej strany k politickému pluralizmu. Ani sociálnym demokratom sa nenaplnili ich volebné očakávania - získať tri senátorské kreslá v 27 krajoch je pre víťaza parlamentných volieb žalostne málo. Sociálnodemokratická senátorská frakcia sa tým v počte senátorov zaradí v novom Senáte až na tretie miesto za štvorkoalíciou a ODS. Tá stavila pred senátnymi voľbami na vyskúšaný recept: zasej nepokoj, zožneš voličské hlasy. ČR tak v réžii ODS zažila v tomto roku už druhú mobilizáciu, vedenú tentoraz pod heslami "Proti hazardu", "Myslíme inak" a "politika bez faulov". Aj napriek tomu, že Klausova strana má sama na svojom konte fauly, ktoré úspešne zmietla zo stola, vo voľbách opäť získala tých, ktorí sa viac ako na svoju krátkodobú pamäť spoliehajú na populistickú rétoriku profesora Klausa. Z volebných výsledkov nemá dôvod radovať sa ani Václav Havel. V straníckych kuloároch sa už otvorene diskutuje o konkrétnych obmedzeniach jeho právomocí - napr. o tom, že už nebude môcť udeľovať prezidentské amnestie pred tým, ako bude známe rozhodnutie súdu, či vymenúvať vedenie národnej banky.
Volebné výsledky je však možné vidieť aj z iného uhla pohľadu. Hoci sa oba najsilnejšie politické subjekty spoľahli na to, že ich voliči medzičasom pochopili "nevyhnutnosť" tzv. opozičnej zmluvy s ideologicky odlišne orientovaným partnerom, ich skromné výsledky v tohtoročných voľbách sú jasným znamením toho, čo si voliči o ich rozhodnutí myslia naozaj.
EVA GRUBEROVÁ, Praha
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
