exnejším, najobjektívnejším a najpresnejším meradlom úrovne ekonomickej slobody v jednotlivých krajinách. Index pozostáva z 25 premenných zoradených do siedmich hlavných oblastí: (1) veľkosť vlády, (2) štruktúra hospodárstva a využitie trhov, (3) monetárna politika a cenová stabilita, (4) možnosť použitia alternatívnych mien, (5) legislatívna štruktúra a ochrana súkromného vlastníctva, (6) sloboda obchodovania so zahraničím a (7) sloboda obchodovania na kapitálových trhoch.

V tohtoročnej predbežnej správe patrí SR 64. miesto s celkovým skóre 6,1, čo síce znamená značné zlepšenie oproti 88. miestu z roku 1990 (keď bolo prvýkrát hodnotené Československo so skóre 4,1), v porovnaní s rokom 1995 je však možné hovoriť len o nepatrnom zlepšení - v roku 1995 bola SR hodnotená na celkovom 66. mieste s celkovým skóre 4,9.

V jednotlivých oblastiach dosahuje Slovensko najlepšie hodnotenie v oblasti monetárnej politiky a cenovej stability, právneho rámca a ochrany súkromného vlastníctva a v liberalizácii zahraničného obchodu. Len priemerne bolo Slovensko hodnotené v oblasti veľkosti spotreby štátu, transferov a dotácií a liberalizácie kapitálového a finančného trhu. Naopak najväčšie rezervy, a teda aj najnižšie hodnotenie, Slovensko zaznamenalo v dvoch oblastiach: štruktúra ekonomiky a spoliehanie sa na trh a možnosť používania alternatívnych mien.

INDEX SLOBODY

Správa konštatuje, že Hongkong je aj naďalej ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta. Za Hongkongom nasledujú Singapur, Nový Zéland, USA a Veľká Británia. V období rokov 1990-1997 sa medzi päť najslobodnejších krajín sveta prepracoval Nový Zéland, Švajčiarsko z tejto spoločnosti vypadlo. V roku 1997 krajiny Latinskej Ameriky dosiahli celkove lepšie hodnotenie než v predchádzajúcich správach.

Najväčšie zlepšenie v úrovni ekonomickej slobody dosiahli Dominikánska republika, Maďarsko, Írsko, Maurícius, Panama, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Česká republika a Slovenská republika (v porovnaní s Československom z r. 1990). Malajzia, Indonézia a Venezuela patrili ku krajinám, ktoré v rebríčku výrazne klesli.

EKONOMICKÁ SLOBODA VEDIE K VÄČŠEJ PROSPERITE

Jedným z najdôležitejších výsledkov správy jej identifikácia súvislosti medzi ekonomickou slobodou a prosperitou. Krajiny patriace k prvej pätine ekonomicky najslobodnejších krajín majú priemerný HDP na obyvateľa 18 142 USD a priemerný rast HDP 1,84 %. Pokles ekonomickej slobody znamená zároveň pokles priemerného HDP/obyv. a pokles priemerného tempa rastu HDP. Spodných 20 % krajín rebríčka - t. j. krajín s najnižšou ekonomickou slobodou - má priemer HDP/obyv. 1538 USD a záporné priemerné tempo rastu HDP (-2,10 %).

Údaje z tejto, ako aj z ďalších správ zo série publikácií "Ekonomická sloboda sveta" potvrdzujú, že krajiny s permanentne vysokou úrovňou ekonomickej slobody majú oveľa lepšiu výkonnosť než krajiny s nízkou úrovňou ekonomickej slobody. Výskum naznačuje, že hospodárska politika, ktorá pomáha zvyšovať ekonomickú slobodu, vytvára základy vyššej životnej úrovne a vyšší ekonomický rast.

V snahe ďalej zvyšovať presnosť a objektívnosť indexu bol index doplnený o osem nových premenných, medzi nimi napr.: miera inflácie v bežnom roku, vlastníctvo bánk, dane uplatnené v zahraničnom obchode či riziko vyvlastnenia. Hodnotenia tak za rok 1997, ako aj za rok 1990 boli prepočítané s použitím týchto nových premenných. Dr. James Gwartney z Floridskej štátnej univerzity, ktorý je spoluautorom indexu, hovorí: "Sme presvedčení, že tieto zmeny prispeli k ďalšiemu skvalitneniu výsledkov. V priebehu roka 1999 budú publikované kompletné hodnotenia spätne prepočítané až do r. 1970."

Údaje o 25 premenných boli zhromaždené za 119 krajín (v roku 1997) a za 111 krajín (v roku 1990). Tieto premenné majú za cieľ kvantifikovať snahu štátu obmedziť ekonomickú slobodu v najrôznejších oblastiach. Skóre v škále od 1 do 10 (1 - najmenej slobody, 10 - najviac slobody) bolo štatisticky priradené každej krajine pre každú premennú. Pomocou štatistickej metódy analýzy základných zložiek boli údaje za jednotlivé zložky zoradené do hodnotení jednotlivých oblastí, ktoré sú napokon kombinované do celkového hodnotenia.

Tohtoročná správa je zatiaľ najnovším výsledkom 15-ročného úsilia o vytvorenie najkomplexnejšieho indexu tohto druhu. Index, ktorý táto správa obsahuje a ktorý sa snaží vyvinúť komplexné a presné meradlo rozdielov v ekonomickej slobode medzi jednotlivými krajinami, je založený na komplexnejších údajoch a objektívnejších štatistických metódach než ktorýkoľvek iný index.

Ďalšie informácie o správe možno získať v Nadácii F. A. Hayeka Bratislava, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, tel.: 43 41 01 48, fax: 43 41 01 46, E-mail: hayekf@ isternet.sk

Elektronická verzia správy je k dispozícii v anglickom jazyku na webových stránkach: www.fraserinstitute.ca