Slovenské príslovie vraví, že tichá voda brehy myje. Aj takto by sa dalo porovnať účinkovanie futbalistov Interu Bratislava nielen v jesennej časti súťaže, ale v slovenskej lige vôbec. Pod Bubenkovým vedením skončilo mužstvo v roku 1996 na 5. mieste s 28 bodmi, vlani na treťom s 30 bodmi a teraz s 35 bodmi je už na druhej priečke. Zaútočí na jar na titul? Nie je to nereálne. Inter v minulej sezóne nestratil doma ani bod, teraz sa strát nevyvaroval (so Slovanom 0:1, s B. Bystricou 1:1), ale bol na svoje pomery nadpriemerne úspešný vonku (jediný inkasovaný gól a jediná prehra 0:1 v Košiciach). Niet však pochýb, že mužstvom jesene je, aj podľa počtu získaných bodov, Trnava. S búrlivákom, večne a úspešne nespokojným rebelom Galisom, sa prerobený káder, ktorý mal v minulosti rýdzo trnavské korene, zmenil na úspešnú zmesku kvality s rôznou príchuťou (Susko, Tittel, Horký, Gomes, J. Timko, Krištofík, Talda, Jakirovič). Dalo by sa povedať, že "prerábku" urobil aj Bubenko v Interi, len v dlhšom časovom období. A naposledy aj Slovan, ktorý sa, podľa kvality jednotlivých hráčov na našom futbalovom trhu, vystužil najviac. Trnava sa v tejto sezóne dočkala aj situácie, že v hľadisku bolo pod 10 000 divákov. Na Slovan napriek lákadlu mien, aj skutočnosti, že ako jediný doma nestratil ani bod, nechodí vytúžený počet divákov. Na ôsmich zápasoch belasých bolo doma len vyše 34 000 divákov, na siedmich Trnavy vyše 80 000. A hoci je Inter v tabuľke sledovanosti na lichotivom 9. mieste s vyše 21 000 divákmi na siedmich zápasoch, je to len vďaka cudzím diváckym injekciám v zápasoch so Slovanom, s Trnavou a Trenčínom. Realitou je tých 728 v poslednom kole. Inter hrá, bez lichotenia, príťažlivý futbal, baví ľudí a vyhráva. Napriek tomu ho diváci ignorujú. Na Slovensku vôbec, nielen v športovom živote, ale aj inde, je to asi tak. Čo je dobré, mnohým nechutí. Ktovie prečo? Nostalgia za starými časmi? JÁN MIKULA