Trochu humoru po tragickom futbale nezaškodí. Prezident Dukly, Jaroslav Čupka, utrúsil, že už vie, prečo so Žilinčanmi prehrali a otrčil do priestoru funkcionárskeho "foajé" dve miestečká na košeli a potrhané nitky, na ktorých chýbali biele gombíky. Asi sa nemal za čo chytiť, keď šiel okolo neho kominár. Šťastena býva vrtkavá záležitosť, mnohí to tvrdili po zápase, aj tréner Jarábek. Vraj sa od Dukly odklonila. Ak by sme si však na pomoc zobrali spravodlivosť, tak by mohol byť prezident ogombíkovaný od hlavy až po päty, aj gombíkový náramok by mu mohol pohotovo pri kominárovi poslúžiť, aj tak by si nepomohol. Žilinčania pripravili pred zápasom divákom teátro v mrazivom počasí, s demonštratívnym prezúvaním. Jednoducho skúšali rozhodcu, či privolí a dovolí im použiť kopačkový bezšmykový recept. Hriňák nedovolil, a tak sa jedenástka Žilinčanov prezúvala pekne krásne na lavičke. Aj keď prišla v poslednej chvíli o svoju tajnú zbraň, o ktorej nechcel trúsiť konkrétnosti asistent kouča M. Turianik, pohybovala sa lepšie, behala rýchlejšie, strieľala presnejšie a čo bolo najdôležitejšie, dala gól. Spravodlivo. Na Štiavničkách voňala klobása, nosy fajnšmekrov šteklil guláš, grog i pivo zaťažovali pečeň zadarmo. To Pavol Čupka, brat prezidenta Jaroslava, sa buchol po vrecku. Žalúdky divákov bývajú bezodné, no po zápase sa napriek tomu povaľovali na tribúne toľké zvyšky mäsa, samozrejme, že toho zadarmo, že by sa aj svorka psov uživila. Keď je to zadarmo, nech aj črevá prasknú, a keď viac nechcú, môže si užiť matička zem. Asi v takomto duchu pristupovali na predvolebný ťah pivovarníka Čupku diváci, ktorých sa, mierne povedané, zišlo neveľa, oveľa menej, ako asi predpokladal kortešačkový scenár. Pavol Čupka založil nové politické hnutie, stal sa jeho predsedom, a keďže kandiduje aj na banskobystrický stolec primátora, vytiahol populistickú zbraň, napojiť a nachovať voliča dosýta, aby mal dobré spomienky a ešte lepšiu ruku pri vypĺňaní volebného lístka. Ak rátal potenciálny spasiteľ bytovej krízy pod Urpínom - pri nadobúdaní nových domovov sľubuje podmienky až utopistické - s pozápasovou víťaznou eufóriou, ktorá by mohla dodať jeho osobe väčšie fluidum samaritána, tak sa trochu pomýlil. Dukla prehrala, prebytky zostali a s nimi aj nepríjemný pocit divákov.

PETER RADVANSKÝ