Pre mnohých Rusov symbolizuje vynesenie prvého modulu Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) do vesmíru koniec slávnej éry ruského kozmického programu. Mir, počas uplynulých 13 rokov jediná vesmírna stanica na svete, pôjde podľa najnovších správ agentúry DPA do šrotu už budúci rok, teda nebude slúžiť do polovice roka 2002, ako sa ešte donedávna hovorilo. Napriek tomu by pobyt slovenského kozmonauta na Mire vo februári budúceho roka mal byť zmluvne dodržaný.
Na novej ISS, tvrdia kritici, budú hrať Rusi v podstate úlohu "šoféra a údržbára". A to napriek skutočnosti, že skúsenosti ruských kozmonautov, získavané desaťročia v kozme, sú nedoceniteľné. Preto najambicióznejší projekt v dejinách výskumu vesmíru otvorí vypustenie modulu Zaria ruskej výroby. Ďalšie segmenty stanice, skonštruované ostatnými medzinárodnými partnermi, budú k centrálnemu modulu ISS pripojené v nasledujúcich šiestich rokoch.
Ešte pred pár týždňami hrozil celému projektu ISS vinou ruskej finančnej krízy absolútny kolaps. Štart rakety Proton-M s modulom Zaria bol už niekoľkokrát odložený a do Moskvy sa narýchlo vypravilo na mimoriadnu schôdzku 150 amerických expertov. V snahe zachrániť ISS prisľúbil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) odkúpiť ruský tovar a služby v hodnote 660 miliónov dolárov.
Z hľadiska Západu je ISS pre Rusov jedinou príležitosťou na pokračovanie ich kozmického programu. V radoch ruských kosmonautov-priekopníkov vyvoláva táto skutočnosť nervydrásajúcu nervozitu.
Rusi majú ešte stále v živej pamäti marec 1986, keď kozmonaut Leonid Kizim mával v stave beztiaže na palube Miru do kamery. Sovieti pri televíznych obrazovkách nadšene jasali.
V nasledujúcich rokoch obiehal Mir každých 90 minút Zem, prežil rozpad Sovietskeho zväzu i politické a sociálne reformy. Ale ako mu pribúdali roky, začali Mir trápiť technické poruchy. Najhorší incident sa stal v júli 1997, keď sa zrazil s nákladnou kozmickou loďou Progress. Otázkou zostáva, či všetky bolesti Miru nespôsobil požiar pár mesiacov pred kolíziou s Progressom.
Ako sa zdá, osud Miru je spečatený: na budúci rok po kremácii v atmosfére skončí na pohrebisku všetkých ostatkov po vesmírnych sondách: v Tichom oceáne. "Nemôžeme si dovoliť dve vesmírne stanice s posádkou... ISS nám zaisťuje 80 000 pracovných príležitostí na budúcich 15 rokov," povedal Jurij Koptev, riaditeľ Ruskej kozmickej agentúry. Súčasne však obhajoval zachovanie boľavého Miru. (ČTK, r)
