11. marca 1994: Na návrh premiéra V. Mečiara, ktorému NR SR vyslovila nedôveru, vláda rozhodla o priamom predaji 9,5 percenta akcií VSŽ Košice spoločnosti Manager, ktorá vznikla v ten istý deň a okamžite bola zapísaná do obchodného registra. Jej piati zakladatelia - medzi nimi aj A. Rezeš a J. Smerek - získali akcie v nominálnej hodnote 1,5 miliardy Sk za 314 miliónov korún. Vláda týmto predajom pripravila štát o kontrolný balík akcií vo VSŽ Košice.
13. decembra 1994: Ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií v tretej vláde V. Mečiara sa stal Alexander Rezeš.
1. júna 1995: Členom dozornej rady VSŽ sa stal Július Rezeš, 25-ročný syn A. Rezeša, ktorý v podniku zastával funkciu riaditeľa odboru financovania prevádzky. J. Smerek vyhlásil, že "je to jeden z najschopnejších ľudí, ktorých VSŽ majú".
20. júla 1995: Prezídium FNM rozhodlo o odpredaji 15,2 percenta akcií VSŽ Košice firme Ferrimex, čím úplne zanikol podiel štátu v podniku - VSŽ sa stali súkromnou firmou, hoci podľa zákona NR SR išlo o "strategický podnik", v ktorom si mal štát uchovať kontrolnú funkciu.
17. mája 1996: Hlavným majiteľom futbalového klubu AC Sparta Praha sa stali VSŽ Košice - železiarne za to zaplatili približne miliardu korún.
8. augusta 1996: Na valnom zhromaždení akcionárov Investičnej a rozvojovej banky sa zástupcovia VSŽ prezentovali 19,6 percenta akcií, hoci nevyhnutný súhlas na ich navýšenie nad 15 percent im NBS nedala.
22. januára 1997: Dozorná rada IRB odvolala predstavenstvo banky a vymenovala nové. Na jeho čelo ustanovila Vojtecha Vranaya, švagra Júliusa Rezeša. Minister A. Rezeš vyhlásil, že personálne zmeny sa uskutočnili preto, lebo VSŽ "chceli vykonávať svoje vlastnícke práva".
15. apríla 1997: Prezident M. Kováč na návrh premiéra V. Mečiara odvolal A. Rezeša z funkcie člena vlády SR. Krátko predtým A. Rezeš v interview pre týždenník Trend priznal, že kontroluje 47 percent akcií VSŽ Košice.
21. mája 1997: Nový predseda dozornej rady VSŽ A. Rezeš oznámil, že sa firma zameria na rozvoj ďalších odvetví - okrem hutníctva aj na finančníctvo, energetiku, telekomunikácie, obchod, služby a médiá. Ohlásil aj vybudovanie automobilky na východnom Slovensku.
19. decembra 1997: NBS rozhodla o zavedení nútenej správy v IRB, pretože banka nebola schopná plniť svoje záväzky. Viceguvernér NBS J. Mudrík konštatoval, že "noví vlastníci a nový manažment v IRB situáciu nezvládli". Len do konca roku 1997 NBS poskytla IRB "rýchlo likvidné zdroje" vo výške 11 miliárd korún.
27. februára 1998: Mimoriadne valné zhromaždenie VSŽ Košice rozhodlo o zmenách v zložení dozornej rady a predstavenstva. Novým predsedom predstavenstva a prezidentom firmy sa stal Július Rezeš. Vekový priemer predstavenstva firmy klesol pod 30 rokov. Ceny akcií VSŽ sa okamžite znížili o 40 percent.
26. marca 1998: Na aktíve topmanažmentu VSŽ premiér V. Mečiar vyhlásil, že za situáciu v IRB nenesie firma vinu a že "spolu s VSŽ hľadáme teraz východiská, ako situáciu napraviť tak, aby ste o majetok, ktorý ste tam vložili, neprišli". V. Mečiar tiež povedal, že VSŽ by mali mať svojich zástupcov tak v parlamente, ako aj vo vláde.
23. októbra 1998: Na mimoriadnom valnom zhromaždení VSŽ odstúpili traja členovia predstavenstva, pre ktoré sa vžilo označenie "kindermananžment". Predseda dozornej rady J. Smerek vyhlásil, že "finančná kríza vo VSŽ je objektívna", hoci on sám priznal, že VSŽ neovládali svoje obchodné spoločnosti. Namiesto prezidenta VSŽ sa má obchodom zaoberať viceprezident M. Jurko.
9. novembra 1998: Predstavitelia VSŽ potvrdili, že k tomuto dátumu splatnosti neuhradili zahraničným veriteľom úver v objeme 35 miliónov dolárov.
