Prisťahovalecký program USA na získanie tzv. zelenej karty a pobytového víza v krajine je založený na tom, že náhodným počítačovým výberom sa vyžrebuje 55 tisíc ľudí spomedzi uchádzačov prihlásených v krajinách s nižším počtom prisťahovalcov. Vláda USA vypisuje program prisťahovaleckých víz (Diversity Immigrant Visa Program DV-2000) každý rok. V tomto roku registrácia uchádzačov prebiehala od 1. do 31. októbra. Žiadosti bývajú bezplatné, len vybraní záujemcovia hradia poplatok 75 dolárov.
AUSTRÁLIA
V Austrálii sa v posledných rokoch veľmi mení legislatíva upravujúca mechanizmus prisťahovalectva, a to v neprospech migrantov. Prisťahovalecké kvóty sa napríklad znížili na tretinu úrovne kvót Kanady. Sprísnila sa požiadavka na vek uchádzačov, keď sa vek nad 30 rokov stal výraznou priťažujúcou okolnosťou. Uplatňujú sa veľmi vysoké nároky na jazyk, pri niektorých profesiách sa dokonca žiada dopredu aj jazykový certifikát. Väčšinou ide o inžinierske profesie a zamestnania humanitného charakteru.
NOVÝ ZÉLAND
Má veľmi podobné prisťahovalecké podmienky ako Austrália. Aj tu sa v posledných rokoch podstatne zmenšili možnosti pre prisťahovanie, keď sa kvóty z vyše stotisíc znížili o vyše tretinu. Zvýšili sa poplatky, predĺžila sa doba vybavovania celej záležitosti, jeden až dva roky po podaní žiadosti sa čaká na pozvanie na pohovor s migračným úradníkom. Nie je vylúčené, že počas pohovoru dostane žiadateľ aj písomný test z anglického jazyka.
JAR
Pre prisťahovalcov tu platia pomerne prísne kritériá, najmä na ich vysokú solventnosť. Povolenie usadiť sa v krajine dostanú len tí prisťahovalci, ktorí majú predbežnú pracovnú ponuku schválenú juhoafrickým pracovným úradom. Bez takejto dohody s budúcim zamestnávateľom nemožno očakávať kladné vybavenie žiadosti, s výnimkou spĺňania vysokých nárokov na solventnosť.
FRANCÚZSKO
Od septembra platí vo Francúzsku tolerantnejšia novela zákona o občianstve. Novela kladie dôraz hlavne na mladých ľudí. Dôležité je ich osobné rozhodnutie. Občianstvo napríklad môžu získať tí, ktorí majú 16 rokov a bývajú na francúzskom území aspoň 5 rokov, a to aj v prípade, že s tým nesúhlasia rodičia žiadateľa. Okrem toho doteraz platilo, že že pokiaľ savo Francúzsku niekto oženil či vydal, získal občianstvo za dva roky. Teraz sa táto lehota skrátila na rok. Ďalším okruhom z tejto širokej problematiky je naturalizácia alebo reintegrácia, teda spôsoby nadobúdania národnosti voľbou. To si vyžaduje minimálne 5 rokov pobytu v krajine.
KRAJANIA
Na ministerstve zahraničných vecí sa problematikou Slovákov v zahraničí zaoberá Odbor pre záležitosti krajanov (OZAK). K začiatku októbra 1998 evidovalo MZV 3826 žiadostí o priznanie postavenia zahraničného Slováka, z nich sa doteraz v 3252 prípadoch vyhovelo. Podľa informácie z odboru hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ za osem mesiacov tohto roka si požiadalo o vydanie identifikačnej karty takmer tisíc zahraničných Slovákov. Kontakty v oblasti kultúry udržiava s našimi krajanmi najmä Dom zahraničných Slovákov. V roku 1997 vydal publikáciu, v ktorej vysvetľuje zákon NR SR o zahraničných Slovákoch a zároveň uvádza aj zoznam spolkov a organizácií zahraničných Slovákov. (ru, r)
