Vodca tureckej Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullah Öcalan bol na úteku, odkedy sa pred mesiacom pre neho skončili časy azylu v Sýrii. Damask, ktorý s jeho hnutím hlásiacim sa k marxizmu spája spojenectvo z čias komunizmu a studenej vojny (PKK vtedy podporoval aj Sovietsky zväz a Kuba), sa podvolil tlaku Turecka, ktoré defilovalo svoju armádu, čo do počtu druhú najväčšiu v NATO, na sýrsko- tureckých hraniciach. Aj keď trochu inou - ale za to predsa metódou nátlaku, tentoraz ekonomického (stratou lukratívnych zbrojárskych obchodov a obchodným embargom), požaduje Ankara rovnakú službu od Talianska. Rím však signalizoval, že aspoň v tejto chvíli o jeho vydaní nemôže byť reč. Čo je dobrá správa pre Kurdov. Po Moskve je Rím v poradí druhé miesto, kam sa pokúsil vodca PKK preniesť svoje pôsobisko po úteku z Damasku. Jeho odchod z Ruska sprevádzali špekulácie, že Moskva umožnila jeho odchod v tichosti - a zároveň ho podrazila, keď dala talianskej polícii tip. Do talianskej metropoly však Öcalan prichádzal s ubezpečeniami mnohých ľavicových politikov o sympatiách k zápasu kurdského národa a ako sám uviedol v pondelok, s úmyslom vytvoriť predpoklady politického riešenia problému Kurdov v Turecku. So zatknutím nepočítal. To bola dobrá správa pre Turecko, odvtedy však z úst najvyšších talianskych politikov odzneli vyhlásenia potvrdzujúce, že Öcalan môže namiesto tureckého väzenia skončiť ako riadny občan Talianska. Vyriešenie jeho žiadosti o azyl má totiž v rukách minister spravodlivosti Oliviero Diliberto, ktorý sa v otóbri v Ríme osobne zúčastnil na zasadaní kurdského exilového parlamentu. K tureckým obvineniam z terorizmu sa v pondelok premiér Massimo D‘Alema vyjadril v tom zmysle, že vzhľadom na dramatickú situáciu, v ktorej Kurdi vo viacerých štátoch žijú, vzhľadom na zápas o potvrdenie ich národných práv, slovo terorizmus PKK celkom nevystihuje. Öcalana minimálne načas ochráni taliansky postoj k trestiu smrti. Ústava Talianska, kde sa, zakaždým, keď v Texase niekoho popravia, konajú spoločné modlitby, trest smrti nielenže neumožňuje, ale zakazuje aj vydanie osôb do krajín, kde je v platnosti. V talianskej väznici si z týchto dôvodov odpykáva trest ďalší Turek, Mehmet Ali Agcra, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II. Túto prekážku sa však Ankara rozhodla prekonať - v parlamente sa začal proces formálneho zrušenia trestu smrti.

S tou "medzinárodnou podporou pre kurdskú vec" to však zatiaľ nádejne nevyzerá. Spojené štáty jeho vydanie do Turecka podporili a Öcalanovu situáciu komplikuje aj to, že bol na neho vydaný zatykač aj v Nemecku, ktoré sa tiež chystá požiadať o jeho vydanie. Minulosť hovorí o tom, že keď sa terorista zriekne násilia a pričiní sa o mierové vyriešenie konfliktu, je to hodné Nobelovej ceny. Jeho zatknutie, ktoré vylákalo do ulíc európskych miest tisícky Kurdov, problém kurdského národa minimálne "zviditeľnilo".

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ