Knoflíkáři získali druhú cenu festivalu v Cottbuse

Predovšetkým tvorba krajín bývalého Sovietskeho zväzu sa zaslúžila o vysokú úroveň hlavnej súťaže 8. ročníka festivalu mladého východoeurópskeho filmu, ktorý sa skončil v nedeľu vo východonemeckom meste Cottbus víťazstvom kirgizsko-francúzskej koprodukčne

j snímky Adoptívny syn (Beškempir) režiséra Aktana Abdikalikova. Druhú cenu od nemeckej regionálnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti ORB, spojenú s finančnou odmenou 7000 mariek, ako aj cenu medzinárodnej organizácie filmových klubov si odniesol český režisér Petr Zelenka za poviedkový film Knoflíkáři. Spolu s ním bol medzi 11 titulmi v hlavnej súťaži zaradený aj Mrtvej brouk českého režiséra Pavla Marka, v sekcii diel pre deti zastupovala Českú republiku rozprávka Lotrando a Zubejda i animovaná Stopáž o psoch a ľudských stopách v piesku od Marie Procházkovej, informačná sekcia ponúkla poetický príbeh Cesta pustým lesem od Ivana Vojnára a v kategórii krátkometrážnej tvorby sa predstavila pražská FAMU, ktorá vilniuskemu rodákovi Ramunasovi Greičiusovi produkovala krátky film Léto, čas dlouhých letů. Slovenskú kinematografiu, ktorá v rokoch 1993 a 1995 uspela vďaka oceneným Šulíkovým filmom Všetko, čo mám rád a Záhrada, reprezentovala v sekcii Národné hity čierna satira Rivers of Babylon. Festivalové príspevky v súťaži i mimo nej sa pohybovali na dvoch póloch: buď boli kvalitné, alebo sa na ne nedalo pozerať. "Samozrejme, má zmysel uvádzať filmy, aj keď sú zlé. Film tu má svoje publikum, sály sú plné. Festival v Cottbuse má výhodu, že môže premietnuť všetky východoeurópske filmy. V tom je demokratickejší oproti veľkým prehliadkam, kde zvyčajne vyberú iba jedného zástupcu," ocenil šírku ponuky Petr Zelenka, ktorý jednu z cien získal už predvlani za svoj fiktívny dokument Mňága - Happy End. "Každý festival má svojich režisérov a každý režisér má svoje festivaly, na ktorých mu dávajú ceny. Tu si budujem priateľstvo s ľuďmi okolo festivalu, preto sem cestujem rád," povedal. Východní tvorcovia mohli spoznať trendy súčasného európskeho filmu najmä v špeciálnych sekciách. "Keď sa naši režiséri vrátili z cudziny, akoby stratili európske myslenie," sťažoval sa na pobaltskej diskusii jeden z estónskych producentov. Nakrúca sa pre seba a pár svojich kamarátov, evidentná je snaha učiť sa filmovú stratégiu austrálskych či japonských režisérov, ktorí sú dnes vo svete úspešní. Napríklad celovečerná tvorba mladých filmárov z krajín bývalej Juhoslávie však na festivale absentovala. Iba mimo súťaže premietli národný hit, juhoslovanský film Tri palmy pre dvoch mužov a jedno dievča od Radivoja Andriča. Komédia o tom, ako dvaja muži a jedno dievča pripravia plán na vylúpenie banky, svojím záverom pripomína francúzske filmy s podobnými témami: traja hrdinovia "v balíku" jasajú na morskom pobreží pod palmami. Tradičná depresia z exjuhoslovanskej kinematografie sa nekoná.