procedurálne rozhodnutie v kauze Gaulieder, pričom mu podstatnú časť sťažnosti zamietla. Rozhodla o prijateľnosti len jednej jeho časti". Jeho slová Gauliederov právny zástupca JUDr. Havlát verejne odmietol. "Komisia podstatnú časť sťažnosti nezamietla, ale práve naopak, prišla k záveru, že sťažnosť sa v podstatnej časti, okrem jedného namietaného článku, zakladá na takých závažných skutočnostiach, že by sa ňou mal Európsky súd pre ľudské práva zaoberať," zdôraznil Havlát. O dva dni neskôr Fico reagoval stanoviskom, v ktorom o. i. požiadal médiá, "aby v komplikovaných právnych sporoch na medzinárodnej úrovni, ktorým sťažnosť F. Gauliedera nepochybne je, neuverejňovali neoverené, skreslené a nepravdivé údaje". Denník SME si preto zaobstaral a má k dispozícii predmetné rozhodnutie komisie, ktoré je verejné a ktoré Ficove slová vôbec nepotvrdzuje. Podľa jeho znenia komisia vyhlásila Gauliederovu sťažnosť za prijateľnú a uznala jeho námietky až voči šiestim článkom Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (dohovor), o ktorých tvrdil, že boli porušené. Iba námietku, ktorá sa týkala článku 8 v spojitosti s čl. 13 dohovoru, uznala komisia za neopodstatnenú. Konkrétne komisia uznala námietky Gauliedera týkajúce sa čl. 3 protokolu č. 1, čl. 4, 10, 11, 13 a 14 dohovoru. Správu komisie má pritom Fico rovnako k dispozícii. Podľa jeho ďalšieho vyjadrenia "F. Gaulieder je typický slovenský sťažovateľ a podstatnú časť svojich problémov si spôsobil sám", čo odôvodnil tým, že podpísal zmluvu s HZDS i list o vzdaní sa mandátu poslanca. Problém Gaulieder však zapríčinila bývalá vládna koalícia, ktorú Fico pred komisiou zastupoval. Ústavný súd SR minulý rok rozhodol o tom, že to bola NR SR, ktorá uznesením porušila ústavné práva Gauliedera. V odôvodnení rozhodnutia súd o. i. uviedol, že vzdanie sa mandátu nebolo vykonané v súlade s ústavou a taktiež, že tzv. reverz - podpísanie zmluvy s HZDS - ústava zakazuje, čo priamo odporuje Ficovmu vyhláseniu. Na neprofesionalitu agenta SR poukázala dokonca aj expodpredsedníčka vlády SR Tóthová, podľa ktorej Fico v správe, ktorú predložil vláde, zastával názor, že pokuta do výšky 2000 Sk nie je takej záväznosti, aby ju mal preskúmavať súd. O dva mesiace neskôr však Európsky súd oznámil, že uznal sťažnosť dvoch slovenských občanov, ktorým bola uložená pokuta za priestupok v sumách 300 a 1000 korún bez prejednania súdom za opodstatnenú a rozhodol, že Slovensko tak porušilo ustanovenie dohovoru.