trojku, tabuľkovo piaty Trenčín bol nad sily Trnavy, Interu a naposledy aj košického úradujúceho majstra. Fakty hovoria, že prvých päť mužstiev, so vzácnou prešovskou výnimkou, sa vybilo samo medzi sebou a od siedmej Žiliny nadol neprehralo ani s jedným účastníkom Superligy. Kvalitatívne rozdiely hráčskych kádrov sú prisilno kontrastné na to, aby sa tak za štrnásť kôl súťaže stalo aspoň jediný raz. Druhá polovica tabuľky má nateraz celkom iné problémy - niekde aj existenčné. V anglickej, talianskej či španielskej lige nie je nič neobvyklé, keď posledné mužstvo zdolá na svojej tráve lídra. Nemusí mať pritom v kádri miliónové hviezdy - motivácia popasovať sa s najlepším, nechať na ihrisku všetky sily a schopnosti je však ich prirodzenou cťou, ktorá zvykne niekedy spáliť aj chladné výkony profesorsky tváriacich sa profesionálov. U nás je jeseň o úplnom opaku. Spodok tabuľky je minimálne o triedu slabší a kluby z neho už ani v domácom prostredí nedokážu s favoritmi zatriasť. Postupne prišlo vlastne to, po čom už dlhšie volali odborníci - špička, bojujúca o najvyššie poschodia, sa rozšírila z ešte nedávnych dvoch klubov (Trnava, FC Košice) na momentálnych päť, lebo v nich sa naakumulovalo najviac finančných prostriedkov i najlepších našich futbalistov. Za týchto okolností by mohla byť jar zaujímavejšia i divácky príťažlivejšia ako po iné roky, ale ani jesennému záveru nebude chýbať prestížna iskra. Len Trnava alebo Slovan môžu byť po piatku "polovičným" majstrom. Ak si hráči obidvoch historicky najúspešnejších slovenských mužstiev zaspomínajú na výkony svojich predchodcov, mohlo by to byť opäť raz dobré, "korenisté" derby.

MIROSLAV BUKOV