proti sebe a naša planéta sa zráža s Leonidami rýchlosťou 71 km/s. Najhustejší priemer Leoníd bol v roku 1966 odhadnutý iba na 35 000 km, preto možno meteorický dážď Leoníd sledovať len krátko a na obmedzenej časti planéty. Maximum roja Leoníd sa očakáva v utorok okolo 19.30 h nášho času. Roj bude na oblohe v súhvezdí Leva, ale ten bude v čase 19.30 h ešte pod obzorom. Prelet prachových častíc však môže nastať o niečo skôr i o niečo neskôr. Predpovede na sledovanie dávajú najväčšie šance Ázii. Hoci prelet najhustejších častíc Leoníd nebude trvať viac ako 2 hodiny, môžu urobiť na Zemi poriadnu paseku. Pri rýchlosti čiastočiek veľkosti zrnka piesku 71 km/s sa ich zrážka s pozemským alebo mimozemským telesom (družicou) rovná zrážke s idúcim osobným vlakom. K podobným "karambolom" už v minulosti došlo, častice Halleyho kométy poškodili vesmírnu sondu Giotto, Perzeidy v roku 1993 poškodili slnečné panely na ruskej orbitálnej stanici Mir a úplne zničili západoeurópsku družicu Olympus.

Posledný intenzívny návrat Leoníd bol zaznamenaný v roku 1966, keď sa kozmický vek nachádzal ešte v plienkach. Dnes je na obežnej dráhe okolo Zeme približne 500 aktívnych družíc v hodnote niekoľko miliárd dolárov a odhady intenzity návratu Leoníd sa pohybujú medzi 5000-100 000 za hodinu. Marcel Grün, český odborník na kozmonautiku z pražského planetária, hovorí: "Nikto nevie, čo všetko sa môže stať. Asi vôbec nič. Ale práve preto sa treba na prelet roja pripraviť."

(S použitím internetových stránok Jiřího Dušeka - ml)