nich bude niesť aj budúcoročný rozpočet - na jednej strane bude cítiť klesajúcu tendenciu príjmov, na druhej strane sa bude musieť vláda snažiť držať výdavky na uzde, pretože vysoký deficit by bolo veľmi ťažké prefinancovať.
Bankoví analytici sa už dávnejšie vyjadrovali, že pre výpadok daňových príjmov je projektovaný deficit rozpočtu nereálny. "Pri niektorých daniach, napríklad dani z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dani, boli príjmy v tomto roku naprojektované na nereálnych úrovniach. Ďalšou problémovou položkou bola aj dovozná prirážka. Ostala totiž naprojektovaná na úrovniach, ako keby mala platiť do konca roka, ibaže rozhodnutím Svetovej obchodnej organizácie musela byť zrušená už skôr," povedal pre SME hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth.
S vyšším deficitom sa spája aj otázka, za akú cenu ho bude štát schopný prefinancovať. Tá by však podľa dílerov medzibankového trhu nemusela byť až taká veľká. "Bude záležať od toho, či prefinancovanie podporí svojimi operáciami na voľnom trhu aj centrálna banka. Ak bude centrálna banka držať bankový sektor aj naďalej v prebytku likvidity, prípadne ak by začala sektor refinancovať aj na dlhšie obdobia ako dva týždne, nebude dôvod na prílišný rast sadzieb," povedal díler Slovenskej sporiteľne Andrej Hronec. Vzhľadom na to, že ministerstvo financií bude deficit na konci roku financovať emisiami trojmesačných štátnych pokladničných poukážok, dajú sa podľa A. Hronca predpokladať v aukciách týchto cenných papierov sadzby okolo 19 % p. a.
Ani úspešným vykrytím tohtoročného deficitu štátneho rozpočtu sa však problémy štátu v rozpočtovej oblasti neskončia. "Od budúceho roka by mala vláda pristúpiť k postupnej reštrukturalizácii dlhu. Tá by mala zahŕňať jednak rozloženie splátok na dlhšie obdobia a žiaduce by bolo aj zníženie úrokových sadzieb, ktoré platí štát pri revolvingu svojich cenných papierov," povedal analytik ING Barings Martin Barto. Na získanie dlhodobých zdrojov sa podľa neho bude musieť vláda obrátiť aj na zahraničné trhy, pretože na Slovensku je ich objem nízky. V praxi to znamená, že vláda si bude musieť znovu požičať zo zahraničia.
V budúcom roku počíta väčšina ekonómov s pretrvávaním tlakov na znižovanie príjmov. "Hospodársky rast Slovenska sa pravdepodobne spomalí. Určitým signalizačným odvetvím trendov hospodárskeho rastu je stavebníctvo - ak sa blíži obdobie vyššieho rastu, tak reaguje ako prvé stavebníctvo, ak sa blížia problémy, opäť sa to prejaví najskôr v tomto rezorte. V septembri tohto roka na Slovensku poklesla produkcia stavebníctva o 9,6 %, pričom vo verejnom sektore zaznamenalo stavebníctvo pokles až o viac ako 25 %. Ďalším signálom sú problémy s úvermi, ktoré majú veľké podniky. Miera ekonomického rastu bude zrejme nižšia. Náš odhad hovorí o 3,5 %," povedal J. Tóth. Nižší rast ekonomiky sa dá podľa neho očakávať aj vzhľadom na nižší ekonomický rast Európskej únie, čo znižuje možnosti rastu exportu. "V štandardných ekonomikách by tieto faktory spôsobili nižšie daňové prímy. Ale na Slovensku neznamenal ani vysoký rast HDP v posledných rokoch výrazný rast rozpočtových príjmov, a preto nie je vylúčené, že pokles miery rastu HDP sa na daňových príjmoch až tak neodrazí," poznamenal hlavný ekonóm Tatra banky. Preto bude podľa neho výška daňových príjmov závisieť aj od toho, či budú daňové úrady dostatočne "tvrdé" na neplatičov a či sa zrušia výnimky, ktoré umožnia podnikom znižovať si základ dane investíciami.
M. Barto z ING Barings označuje budúci rok z hľadiska štátneho rozpočtu za "posledný podľa starých schém". Na budúci rok by sa podľa neho mal pripraviť legislatívny základ pre štart viacerých reforiem daňového a rozpočtového systému. Od roku 2000 by v prípade týchto reforiem vláda mala šancu, aby sa významne začal znižovať fiskálny deficit, s cieľom dosiahnuť v druhej polovici funkčného obdobia vyrovnaný rozpočet.
