od "veľkého Satana" - USA, Bagdad sa stáva akýmsi stelesnením protiamerickej revolty. A medzi tými obyvateľmi arabských a islamských štátov, ktorí pociťujú globalizáciu a šírenie západnej kultúry ako hrozbu pre tradičné islamské hodnoty, sa nájde veľa takých, ktorým ulahodia Saddámove slová - zarážajúce (a urážajúce) pre všetkých politkov majúcich v úcte demokratické hodnoty. Irak napríklad pripomenul BR OSN (ktorá v minulosti nikdy nezaujala kladný postoj k vojenskému úderu), že je jej "psou povinnosťou" zabrániť vojenskému konfliktu v oblasti. Irak sa teraz prakticky neohrozene dožaduje bezpodmienečného zrušenia embarga, vyhlasujúc, že vojenský zásah USA by pre jeho obyvateľov neznamenal väčšie utrpenie ako sankcie. Saddám je pre Západ typickým príkladom autoritatívneho vodcu, ktorý nemôže byť partnerom pri rokovaní - a tak používa proti nemu jedinú možnú metódu "nátlaku", aby sa "podriadil" jeho podmienkam zhmotneným v rezolúciách OSN (pod hrozbou vojenských úderov). Žiada práve to, čo Saddám s výsmechom odmieta urobiť. Navyše v súčasnej kríze USA nemajú ten silný argument pri lobbovaní za podporu pre vojenskú operáciu, že Irak ukrýva v objektoch, ktoré odmieta sprístupniť, zbrane a kľúčové materiály o svojom zbrojnom programe. Irak teraz hlasno upozorňuje na to, že OSN a USA si predstavujú inšpekcie ako nekonečný proces, a pritom čas už dávno dozrel na to, aby sa začalo hovoriť o zrušení sankcií.
Konflikt medzi Irakom a Západom však nespočíva len v psychologickej rovine. Západ nedôveruje tomuto patologickému vodcovi a nikto nevie, čo by sa stalo, keby po zrušení sankcií začal bohatnúť z predaja ropných zásob. Preto je potrebné zariadiť možnosť trvale mať pod kontrolou iracké výrobné kapacity - a otázka znie, či sa to dá urobiť v takej miere, aby sa ustrážilo, že sa nezačne znovu vyzbrojovať. Odpor voči Bagdadu vo vojne v Perzskom zálive spojil ostatné krajinami v zálive do protiirackej koalície a osloboditeľ USA získal vtedy medzi ropnými monarchiami veľa dobrých spojencov. Odvtedy však uplynulo už veľa času a nedá sa predpovedať ani to, kam by sa Irak v modeli regionálnych spojenectiev zaradil, keby po zrušení embarga do vzťahov začal vstupovať ekonomický faktor. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ