prisťahovalcov v Nemecku až po antisemitské výpady na pôde ruského parlamentu - to všetko patrí k obrazu konca tohto storočia, ktoré vymyslelo deklaráciu práv a slobôd človeka. Založilo medzinárodné tribunály súdiace zločiny proti ľudskosti. Odsúdilo etnickú a náboženskú nenávisť. Nedokázalo však vykoreniť zlo - či už v podobe pudovej nedôvery až nenávisti k "odlišnosti", alebo v podobe obyčajnej ľudskej ľahostajnosti, ktorá je skvelou živnou pôdou i dodatočným ospravedlnením zla, páchaného vlastne za tichého súhlasu "okoloidúcich".

V deň 80. výročia Krištáľovej noci v Nemecku ťažko zranil skinhead v susednej Českej republike mladého vojaka, ktorý sa v krčme verejne hlásil k svojmu židovskému pôvodu. Predkovia oboch mohli byť pokojne obeťami hitlerovskej teórie o rasách, ktorá predsa pokladala Čechov za len o čosi menej menejcenných než Židov. Zvlášť absurdné je z tohto pohľadu to, čo sa deje v Rusku - vnuci bojovníkov "sviaščennoj vojny" proti fašizmu dnes hajlujú na Červenom námestí a poslanec najsilnejšej parlamentnej frakcie - komunistov (!), ktorí sa predsa ešte nedávno hlásili k marxistickému internacionalizmu - vyzýva verejne na vyhnanie Židov, ktorí vraj môžu za terajšiu krízu v krajine. A tak sa na konci tisícročia v Rusku začína opakovať scenár z predvojnového Nemecka - za biedu a morálny rozklad spoločnosti predsa musí niekto niesť vinu. Vinník je starý ako tento letopočet.

Antisemitizmus, rasizmus či extrémny nacionalizmus sú dnes v médiách obľúbenými objektmi odsúdenia - dokonca i v Rusku, kde sú na obvinenia z antisemitizmu či etnickej a náboženskej nenávisti ľudia veľmi citliví a kde sú pudy más bežne predmetom politických kalkulácií. Toto odsúdenie často šuští papierom. Po 60 rokoch však už nejde len o pamiatku obetí holokaustu. Utečenci opäť raz zaplavujú starý kontinent v meradle, aké od vojny hádam nemá obdobu. Z domovov ich vyháňa nenávisť - a podobná nenávisť ich často víta v "civilizovanom" svete.

BAŠA JAVŮRKOVÁ