vo svojom nedávnom komentári označil za prikrášlený nacistami, podobne ako samotný názov akcie - Krištáľová noc. Zámienkou bol atentát na nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorý spáchal v Paríži Žid Herschel Grynszpan.

Podľa oficiálnych údajov bolo za jedinú noc vyrabovaných 7000 obchodov a zničených 267 synagóg. Židovské domy, obchody, cintoríny i modlitebne boli terčom systematického ničenia. V tú istú noc bolo zatknutých a odoslaných do koncentračných táborov 30 tisíc židovských mužov. Noc, ktorá dostala "poetický" prívlastok podľa rozbitého skla z výkladov a okien židovských obchodov a domov, eskalovala prenasledovanie Židov, ktoré sa začalo príchodom Hitlera k moci v roku 1933 a spôsobilo masový exodus Židov z Európy. V koncentračných táboroch Druhej svetovej vojny zahynulo 6 miliónov občanov vtedajšej Európy, ktorí mali židovský pôvod. Hitler urobil zo Židov obetných baránkov-vinníkov nemeckej biedy. Od polovice 30. rokov zaviedol pre Židov apartheid - vymedzenia toho, kde mohli pracovať a nakupovať. Dokonca v parkoch boli na žlto natreté lavičky určené Židom.

Predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku Ignatz Bubis dal v pondelok pri spomienkovej slávnosti v Berlíne najavo znepokojenie nad sklonom Nemcov zabúdať na niektoré okamihy nemeckých dejín. "Intelektuálne ladený nacionalizmus, nevylučujúci antisemitizmus, nadobúda rozmach," vyhlásil. "Pre mnohých ľudí to znamená návrat k určitej normalite, ja však neviem, čo tým myslia." Bubis tým mieril predovšetkým na nemeckého spisovateľa Martina Walsera, ktorý vyvolal búrlivú polemiku, keď pred časom kritizoval "exploatáciu" Osvienčimu a vyjadril ľútosť nad tým, že sa Nemcom "neustále pripomína (ich) hanba".

V Poľsku sa spomienkové slávnosti konali už v nedeľu, keď si vláda, katolícka cirkev a židovské organizácie spolu uctili obete odhalením pamätníka vo Wroclawi (za vojny Breslau) na mieste jednej z vypálených synagóg. "Napriek ťažkostiam a bariéram verím, že židovská kultúra sa stane integrálnou súčasťou kultúry Poľskej republiky," povedal Jerzy Buzek, predseda vlády krajiny, ktorá je známa napr. sporom medzi radikálnymi katolíkmi a Židmi o osadenie krížov v priestore koncentračného tábora Osvienčim.

(REUTERS, bj)