retovaná ako symbolická podpora krajine, ktorej občania dali vo voľbách prednosť európskemu chápaniu demokracie. Zároveň je však cesta bývalého federálneho prezidenta na Slovensku čímsi viac. To, že Václavovi Havlovi, ale iste aj mnohým ľuďom na Slovensku, priateľská atmosféra pripomenula novembrové dni, nie je iba nostalgiou za časmi, keď sme spoločne prežívali pád starého režimu, ale aj za časmi, keď tzv. princíp hájenia národných záujmov nestál v ceste česko-slovenskému porozumeniu. Takmer šesť rokov od rozdelenia Československa sa už prezidentská kancelária, ale ani Úrad vlády ČR nemusia diplomaticky vyhýbať otázke, prečo prezident či vládna delegácia nezavíta na Slovensko. Z oficiálnych miest je dnes cítiť veľkú vlnu sympatie voči bývalej sesterskej krajine. Pod tento fakt sa podpísala predovšetkým zmena politických pomerov na Slovensku, ale aj otvorený postoj Zemanovej vlády, v ktorej je hneď niekoľko "slovakofilov": za takého možno označiť napríklad ministra zahraničných vecí Jana Kavana, ale aj podpredsedu vlády Egona Lánskeho a predovšetkým vládneho splnomocnenca pre ľudské práva Petra Uhla, ktorý navyše ako slovenský občan nezabudol v septembrových voľbách využiť svoje volebné právo. O tom, že sa aj na českej strane lámu ľady, ktoré vo výdatnej miere zamrzli počas Mečiarovej a Klausovej vlády, svedčí aj to, že sa dnes k tomu, že sa cíti ako "čechoslovák", priznáva aj Jan Ruml, ktorý ako bývalý federálny minister vnútra bol pri rozdeľovaní štátu. Nikomu v Čechách pritom ani nenapadne, aby kritizoval Rumla či Uhla za verejné deklarovanie "nedostatku národnej hrdosti". Nový impulz, ktorý česko-slovenské vzťahy v posledných týždňoch dostali, však možno vidieť aj v inej, nielen v pocitovej sfére. Aj keď je dnes pozícia Václava Havla na domácej politickej scéne v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi iste oslabená, v zahraničnopolitickej rovine je "značka Havel" pre ČR kreditom, ktorý nevyvážia ani miliónové hypotéky - parafrázujme pritom slová jedného z najväčších Hlavlových domácich kritikov, Václava Klausa. Názor českého prezidenta stále zaujíma zahraničných politikov a novinárov, a pre Slovensko v tomto smere iste nie je zanedbateľné, keď dnes Havel namiesto o "príznačnom stihomame" istého slovenského politika hovorí o tom, že miesto Slovenska je v Európe.
EVA GRUBEROVÁ, Praha
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)