Giovanni, alebo Gianni Rivera, ako ho skrátene nazývali počas futbalovej kariéry, sa narodil 18. 8. 1943 v Alessandrii. Ešte nemal 16 rokov (2. 6. 1959), keď nastúpil na prvý zápas v Serii A za Alessandriu proti Interu Miláno (1:1). O dvadsať rokov hral posledný zápas Lazio Rím - AC Miláno (1:1). Ligu strávil v dvoch kluboch, v Alessandrii odohral 26 zápasov, v AC 501, dal dohromady 128 gólov, v roku 1973 bol kráľom strelcov. V reprezentácii má 60 štartov a 14 gólov. Je trojnásobným majstrom Talianska (1962, 1968, 1979), štyri razy bol držiteľom pohára. Dvakrát vyhral EPM (predchodca Ligy majstrov), dvakrát PVP, raz Interkontinentálny pohár, v roku 1969 sa stal držiteľom Zlatej kopačky pre najlepšieho futbalistu sveta. Je majstrom Európy z roku 1968. Hral na MS 1970 v Mexiku, kde Taliansko získalo striebro po prehre 1:4 vo finále s Brazíliou. V semifinále zdolalo Nemecko 4:3 po predĺžení a víťazný gól dal Gianni Rivera v 110. minúte stretnutia. Od roku 1996 je námestníkom ministra a štátnym tajomníkom Ministerstva obrany Talianskej republiky.
Vymenili by ste vaše športové úspechy za niečo iné?
"Určite, za pokoj a dobré vzťahy vo svete. Športové výsledky sú pominuteľné."
Spomínate si ešte na gól, ktorým ste Taliansko posunuli do finále MS?
"Áno, ale aj ten patril do kategórie časových velikánov."
Ste členom Kresťanskodemokratickej strany. Tá vás aj kandidovala z obvodu Miláno-Paiva za poslanca a na post, ktorý zastávate. Ktoré hodnoty si ako veriaci človek v živote najviac vážite?
"Vzájomné ľudské vzťahy a demokraciu. To sú hodnoty, ktoré vyznávam. Pomáhajú mi stále vnútorne rásť, dodávajú pocit istoty. A potom mier. Toto slovo má čoraz silnejšie rezonovať všade."
Čo rozhodlo, že ste sa dali po skončení aktívnej futbalovej činnosti na túto dráhu?
"Svet politiky a to, že som sa oň zaujímal. Najskôr to bola iba náhoda, odporúčanie, zvedavosť a aj môj súhlas. Potom sa mi to prostredie zapáčilo. Naučil som sa v ňom žiť. Poznal som vojakov zblízka a páčia sa mi predovšetkým preto, ako sa správajú práve v oblasti ľudských vzťahov, v kritických situáciách, a potom až vojensky. Je to pre mňa veľká skúsenosť, nielen funkcionárska, ale najmä vzťahová."
Zahráte si s vojakmi aj futbal?
"Nezanevrel som naň, ale už je to iba minifutbal."
Ako sa zmenil futbal od čias, keď ste hrávali vy?
"Veľmi sa zrýchlil, stvrdol. Viac záleží na behu, kondícii, atletickej príprave. Tieto aspekty sú uprednostňované pred technikou, ktorú som pre zmenu vyznával ja."
Trúfli by ste si v ňom hrať?
"Určite. Cítil by som sa na to, ak by som mal o niekoľko rôčkov menej. Ale to sa už nedá vrátiť."
Ako by ste bojovali s prehnanou tvrdosťou?
"Trpezlivosťou a húževnatosťou."
Máte niektorého obľúbeného futbalistu, ako ste vy boli vzorom pre mnohých?
"Nie, mám rád pekný futbal. Či ho hrá Ronaldo, alebo del Piero, alebo chlapci v našom vojenskom tíme."
Ktorého zo slovenských alebo československých futbalistov ste poznali?
"U nás sa spomínalo meno Pláničku, z mojich aktívnych čias Masopusta, ten bol, myslím, aj ocenený. Na ďalších si neviem spomenúť a po mene nepoznám ani dnešných reprezentantov."
Vaše životné krédo?
"Ešte raz dobré medziľudské vzťahy." JÁN MIKULA
FOTO SME - MAREK VELČEK
