V Gemeri to v priebehu minulého týždňa vrelo, hrmelo, ba aj udrelo v podobe vyradenia trojice hráčov Přibyl, Siago, Súkenník z ligového kádra. V sobotu sa rimavskosobotský Tauris predstavil pod Vihorlatom, a keď jeho náhradníci prichádzali pred zápasom k lavičke, z tribúny zaznel potlesk. Muž, ktorý vzápätí divákom zamával na pozdrav, nebol nik iný ako Súkenník. Na sympatického Igora v Humennom radi a v dobrom spomínajú a potlesk z tribúny to len potvrdil. Napriek vyradeniu z kádra Igor hral, i keď nastúpil až od 78. minúty, ale za štvrťhodinu (to i s nadstaveným časom) ho na ňom bolo vidieť i cítiť, aj keď hral proti svojim a po zápase tiež nebol skúpy na slovo: "Na návrat pod Vihorlat som sa úprimne tešil, prežil som tu krásne osobné i futbalové roky, mám tu veľa dobrých kamarátov, ale aj ľudí, ktorí mi dodnes fandia. Po udalostiach, ku ktorým u nás v Gemeri došlo, bol môj návrat na východ ešte radostnejší." Igor tak sám zavadil o problém, na ktorý sme sa ho chceli opýtať, a preto sme ho požiadali o vysvetlenie: "Ťažko sa mi o tom hovorí. Všade, kde som hrával, snažil som sa odvádzať čo najlepšie výkony a v Trnave, Dunajskej Strede, Humennom, ale aj v Prievidzi na mňa spomínajú v dobrom. Aj na Gemer som prišiel s tými najlepšími úmyslami. V prvých zápasoch sa mi celkom darilo, ale keď to nešlo celému mužstvu, nešlo to ani mne. Po pohovore s prezidentom klubu som ostal v kádri Taurisu a vynasnažím sa dokázať, že právom." V sobotu to však celému mužstvu príliš nevyšlo. "Ja som bol na ihrisku veľmi krátko, no myslím si, že som nesklamal, rovnako ako v tomto zápase celé naše mužstvo. Na náročnom teréne a za nepríjemného vetra sme za Humenčanmi nezaostali, ba aj šance sme mali. Domáci boli v tomto smere aktívnejší a predovšetkým dokázali streliť aspoň jeden gól. Hádam sa šťastie prikloní už aj na našu stranu."
JOZEF ŠKUBA