Klimáček, autor a režisér inscenácie, pre SME skonštatoval, že predstavenie sa vydarilo. "Herci boli vynikajúci, asi cítili, že im okrem režiséra dýchajú na čelo tieto osobnosti. Hrali precízne, pritom s chuťou a radosťou." On z návštevy trému nemal, ale tak ako vždy, aj teraz prežíval notorický strach režiséra, čo sa nepodarí, čo sa odtrhne, nerozsvieti. Všetko však fungovalo stopercentne. Cez prestávku sa hostia presunuli do zákulisia, kde ich riaditeľ Činohry SND Juraj Slezáček privítal šampanským a malým občerstvením. Napriek bodyguardom bolo vraj posedenie uvoľnené a príjemné. Pani Dagmar všetkým zagratulovala a skonštatovala, že vôňa divadelných líčidiel je rovnaká na celom svete. Keď vraj vidí dobré predstavenie, zacnie sa jej za javiskom. Dodržiavať protokol, stále sa usmievať je namáhavé, o to príjemnejšie sa cíti medzi kolegami. Najmä keď sa s mnohými hercami pozná už z minulosti. Viliam Klimáček síce manželku českého prezidenta zažil už na udeľovaní Radokových cien, no v Bratislave ich predstavili po prvý raz. "Nemôžem posúdiť, či to bol názor herečky, alebo protokolárna zdvorilosť, ale pani Havlová povedala, že Demokrati sú fajn. Na analýzy samozrejme nebolo miesto a autor je poslednou osobou, ktorá by mala ťahať názor. Rozhodne však bolo vidieť, že hosťom je na Malej scéne príjemne." Po predstavení boli herci pozvaní do Aušpicu, kde sa stretli aj s prezidentom. V. Klimáček sa vraj pri rozlúčke dopustil menšieho faux pas: "Nadradil som v sebe bazálneho džentlmena pred protokolárnym človekom a ako prvej podal ruku pani Havlovej. Až vzápätí som si uvedomil, že to má byť opačne. Ale Václav Havel bol už vtedy taký `upodávaný`, že to zrejme ani nevnímal."
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
