Hľadal som dlho, ako ťa osloviť, ale myslím si, že nič presnejšie sa nedá vymyslieť. Si naozaj ľudský úbožiak, chudák, ktorý o tom ešte nevie. Vo chvíli, keď sa zmocníš koristi, sa možno na chvíľu cítiš ako víťaz, ale v hĺbke svojho vnútra to musíš o sebe vedieť: si chudák, ľudská spodina... Keby si kradol zo zúfalstva, dalo by sa to pochopiť a odpustiť. Ty však kradneš z presvedčenia, zo svojho zlodejského svetonázoru. Sám seba si oprávnil, že si vyvolený zmocňovať sa toho, čo patrí inému. Neospravedlňuje ťa ani to, že častokrát tí, čo majú najviac, toho najviac nakradli. Neospravedlní ťa nič. A ja viem, rovnako ako ty, že raz a niekde budeš za to trpieť ako pes. Ale poďme k veci, lebo o veci ti ide až v prvom rade. Vlámal si sa do mojej kancelárie. Prišiel si v noci a myslel si si, že neočakávane. Použil si nástroj, ktorému sa v tvojej hantýrke hovorí krkolam. Vlúpal si sa dnu. Keby som bol zlomyseľný, rád by som v tej chvíli videl výraz na tvojej tvári. Pretože si zrazu nemal čo ukradnúť. Počítač som ti tam nenechal a nič ostatné nemalo pre teba cenu. Vidíš, chmuľo, aký si hlupák. Vôbec si nezbadal, že je tam uložené hotové bohatstvo. Bohatstvo myšlienok, z ktorých budú zabezpečené ešte moje vnúčatá.
Technika starne pred očami a znehodnocuje sa už vo chvíli, keď vzniká. Ale myšlienky, nápady, idey nedevalvujú. Práve naopak, taká jedna myšlienka bude zajtra cennejšia ako dnes a o pár rokov to bude vynášať viac ako nehnuteľnosť. Ale pretože si prostý duchom a sprostý hlavou, v týchto dimenziách nedokážeš rozmýšľať. Preto z teba nič nebude, preto sa budeš špinavý a spotený zakrádať popri múroch po nociach, až ťa raz čapnú s komickým úlovkom za 235 korún devalvovaných. Mal som tam totiž v kancelárii niečo, čo by naozaj stálo za to potiahnuť. Výsledky činnosti mojej hlavy. Ale do mojej hlavy sa nedokážeš vlámať, hocijaký výkonný krkolam by si použil. A tak kradneš v kníhkupectvách. Pán farár sa pohoršoval, že už kradneš aj v kostoloch. Ukradneš napríklad Katolícke noviny a potom ich predávaš v uliciach. Vyzerá to ako koniec sveta, ale pre mňa je to len potvrdením tvojej bezradnosti a úbohosti. Stále si nepochopil, že vec, ktorá sa dá ukradnúť, je bezcenná!? Lebo to, čo má naozaj nejakú cenu, sa nedá odcudziť, ukradnúť, šľohnúť, potiahnuť...
Daniel Hevier
