Spojenie "kultová kniha" je už v súčasnosti natoľko sprofanované, že akonáhle sa táto nálepka ocitne na nejakom neznámom preloženom románe, vzbudzuje to vo mne skôr dešpekt. Americkí spisovatelia Robert Shea a Robert A. Wilson si nechcenú kultovosť získali krátko po tom, ako bola ich románová trilógia Illuminatus v roku 1975 publikovaná. Preto som sa rozhodol pristupovať k prvému dielu, ktorý práve vyšiel vo vynikajúcom českom preklade, vopred bez akýchkoľvek predsudkov. Už po pár stránkach som pochopil, prečo sa nezvyčajnosť knihy zakrýva slovkom kultovosť, a dokonca som uznal, že je to sčasti oprávnené. Román Illuminatus 1, ktorý sa začína vyšetrovaním teroristického útoku na sídlo ľavicových novín a rozvíja sa ako klasická americká detektívka s prvkami polithrilleru, sa postupne mení na jednu z najšialenejších a zároveň najprepracovanejších rozprávačských jázd v dejinách anglicky písanej literatúry. Táto undergroundová encyklopédia, skrývajúca sa za thriller či dobrodružný science-fiction román, v sebe kombinuje odhalenie plánov tajnej spoločnosti Illuminátov (Osvietených) na prípravu Eschatonu, dejiny užívania marihuany, pátranie po vrahoch amerických prezidentov, krádeže sôch z Atlantídy, kabalistickú numerológiu, psychoanalýzu hippies či skúmanie spoločenstva delfínov, ktorí komunikujú poéziou. A to ešte zďaleka nie je všetko, čo postavy s menami ako Harry Godzilla alebo Nuck Lear v románe zažívajú. Autorskej krutej irónii a parodovaniu bez akýchkoľvek tabu sa v románe nevyhla snáď žiadna oblasť ľudskej kultúry, ktorá sama seba z nepochopiteľných dôvodov ešte stále berie vážne. Hoci má Illuminatus 1 po stránke formálnej mimoriadne zložito vystavanú štruktúru, využívajúcu časové prelínanie dejov, zmeny spôsobu rozprávania či skryté intertextuálne odkazy, zároveň je nezvyčajne čítavý. K tomu nepochybne prispieva aj to, že v jednom odseku sa vyskytuje prúd vedomia v Joyceovom štýle a v ďalšom tá najbrakovejšia pornografická scéna. Hranice medzi vážnosťou a mystifikáciou sa v románe zotreli. Point je viacero a zároveň žiadna. Autori nepochybne patria k polyhistorom, neskrývajú však ani vplyv zrejme najtajomnejšieho amerického románopisca Thomasa Pynchona a netaja sa ani inšpiráciou populárnou literatúrou, ako sú komiksy G. I. Joe alebo šestákové krimi zošity. Desivý je najmä spôsob, ako svojím písaním dokážu Shea & Wilson vyvolať vierohodnosť dokonale prepojenej štruktúry, kde úplne všetko so všetkým súvisí - a to nielen v rámci samotného textu, ale aj reálneho sveta! Keď sa v poslednej časti románu zjaví dokonca jeho recenzia (mimochodom, zdrvujúca), prerozprávaná jednou z postáv, aj poslední pochybovači sa musia vzdať. Je totiž jasné, že literárna interpretácia je nemožná, ide už len o to zistiť, čo z toho všetkého je pravda. Priznám sa, že keď som si na obálke románu prečítal, že ak sekta Illuminátov nezasiahne deštruujúcim spôsobom, čoskoro vyjdú aj ďalšie dva diely trilógie, považoval som to najprv za nie práve vydarený reklamný text. Dnes to vnímam inak. Aj tento text si zrejme vynútili dnešní nástupcovia Hašašínov a ja možno vôbec nie som jeho autorom. Názor nech si radšej spraví každý sám. Odporúčaný začiatok čítania: 23.00 h…
MICHAL HVORECKÝ
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
