Kontinuita nemeckej zahraničnej politiky bude zachovaná - preto viedla prvá zahraničná cesta nemeckého šéfa diplomacie Joschku Fischera do Paríža a do Varšavy. Ale bude mať aj "nové akcenty" - preto Fischer okrem Francúzska a Poľska navštívil aj Veľkú Britániu.
V Paríži konštatovali obaja ministri zahraničných vecí "mnoho spoločných bodov", ale aj rôzne hodnotenia v niektorých záležitostiach. Oproti tomu v Londýne zaznela súhra. Veľká Británia prijala nemeckú výzvu na užšiu spoluprácu s EÚ a spolu s Bonnom si dohodli pravidelné stretnutia, akúsi ministerskú obdobu francúzsko-nemeckých summitov. Kancelár Gerhard Schröder, ktorý dva dni po Fischerovi takisto navštívil Britániu, sa nadchýnal britskou treťou cestou, na konci ktorej má byť zladená modernizácia ekonomiky a sociálna spravodlivosť. "Nehovorím, že by mala byť presne kopírovaná, avšak musíme sa poučiť z tejto britskej skúsenosti a uviesť ju do praxe v našich krajinách," povedal Schröder a niektoré médiá o ňom písali ako o Blairovom žiakovi. Kým v Paríži sa problémov dotkli len letmo (napríklad diametrálne odlišných názorov na jadrovú energiu), Tony Blair označil na tlačovej konferencii dvojstranné vzťahy s Nemeckom za "vynikajúce". Londýn síce pri každej príležitosti zdôrazňoval, že nechce ohroziť vzťahy medzi Bonnom a Parížom a nová nemecká vláda naďalej považuje vzťahy s Francúzskom za zásadné, nové akcenty nemeckej diplomacie prinášajú prvé ovocie - os Paríž-Bonn zaťažuje francúzska žiarlivosť na rodiacu sa nemecko-britskú príťažlivosť. A žiarlivosť zďaleka nie neopodstatnená.
Medzi kontinuitou a novými akcentmi sa nemecká diplomacia ocitla aj vo Varšave. Kľúčovému kandidátovi na členstvo v únii síce potvrdila, že prioritou novej vlády ostáva rozšírenie EÚ na východ, ale jedným dychom dodala, že proces musí sprevádzať väčší realizmus. Inak povedané - môže prebiehať pomalšie. Kohlov sľub o vstupe Varšavy do únie v roku 2000 vyhlásil Fischer za víziu, ktorá nevychádzala z konkrétnych rokovaní. Poľská strana neprejavila len isté sklamanie, ale aj nedôveru voči novým partnerom. Niekdajší disident a dnes minister zahraničných vecí Bronislav Geremek pripomenul postoj nemeckých sociálnych demokratov, ktorí nielen v Poľsku udržiavali priateľské vzťahy s komunistickým režimom.
Európa si ešte musí počkať na výsledok prípadnej konfrontácie kontinuity a nových akcentov bonnskej zahraničnej politiky.
MIRIAM MRÍZOVÁ
