rní - nereálne nízka. Elektrárne nemajú dostatočné zdroje na investičné projekty, a tak sa stále viac zadlžujú. Zároveň klesá ich zisk.
Za prvých deväť mesiacov tohto roka vykázali elektrárne čistý zisk 936,824 mil. Sk. Súčasný generálny riaditeľ spoločnosti Tibor Mikuš však na diskusii v klube MESA 10 pred časom oznámil, že by mohli ku koncu tohto roka zaznamenať stratu až 2,5 mld Sk. S touto stratou ráta podnik v prípade, že slovenská mena bude oproti svojej bývalej hodnote slabšia o 10 %. V súčasnosti sa koruna drží na hodnotách okolo 7,8 % nad bývalou centrálnou paritou.
Jedným zo zdrojov strát je vysoká, až 77-percentná úverová zaťaženosť Slovenských elektrární. Strata z finančných operácií tak po deviatich mesiacoch tohto roka dosiahla 1,299 mld Sk, pričom v minulom roku to bolo 406,861 mil. Sk. Okrem úrokových strát však znášajú elektrárne aj kurzové straty, čo sa spája s veľkým objemom zahraničných úverov. Pri poklese kurzu koruny si musia elektrárne vytvárať rezervy na kurzové straty, a tak klesá ich zisk, respektíve sa prehlbuje ich strata.
V dôsledku nízkej ceny za elektrinu dochádza k deformáciám aj v podnikateľskom sektore. "Nižšia cena energie spôsobila, že podniky sa nesprávajú tak ako pri ekonomicky odôvodniteľných cenách. Niektoré z nich by mali výrazne vyššie náklady na energiu a to by zmenilo ich rozhodovanie o ďalších podnikateľských krokoch," povedala pre SME výkonná riaditeľka Centra pre hospodársky rozvoj Daniela Zemanovičová. Nízka cena elektriny podľa nej neprospieva ani deklarovanej snahe, aby slovenské podniky produkovali čo najsofistikovanejšie produkty. "Deformácia ceny energie sa prejavuje aj na deformáciách v rozložení investícií. Financujú sa výroby, ktoré by pri vyššej cene energie neboli také efektívne, čím sa vytláčajú iné projekty, ktoré by efektívne fungovali aj v plne trhových podmienkach lepšie," uviedol ekonóm Prognostického ústavu SAV Juraj Renčko. Ako dodal, nižšie ceny energie okrem toho nevyvolávajú tlak na znižovanie nákladov na strane výrobcov ani tlak na znižovanie spotreby na strane odberateľov. Cenu pritom musí dotovať štát, respektíve štátne podniky.
Ekonómovia preto odporúčajú aspoň čiastočne liberalizovať ceny energie. Zároveň sa však musí upraviť rámec, v akom bude výroba elektrickej energie fungovať. Podľa J. Renčka by mali v prípade energetických monopolov existovať regulačné mechanizmy, ktoré budú dbať, aby ceny neboli neopodstatnene vysoké. D. Zemanovičová z CPHR podporuje myšlienku uplatnenia konkurenčného prostredia vo výrobe energie. "Je potrebné oddeliť, čo je prirodzený monopol, a čo nie je. Pri elektrickej energii sú monopolmi iba podniky, ktoré majú v správe rozvodné siete. Malo by byť viac subjektov vyrábajúcich energiu na Slovensku a rovnako by sa mal energetický trh otvoriť aj pre zahraničie. Konkurencia potom bude vyvolávať tlak na znižovanie ceny," hovorí D. Zemanovičová.
Pri liberalizácii cien energie sa však musia brať do úvahy aj sociálne následky. "Riešenie, ktoré sa prijme, bude kompromisom medzi ekonomickou a sociálnou stránkou, a prechod na úplne liberalizovaný režim sa vzhľadom na sociálne následky nebude dať urobiť okamžite, ale iba postupne. V konečnom dôsledku bude treba zvážiť, či by štát nemal pristúpiť k určitým kompenzáciám v prípade sociálne slabých vrstiev," dodal J. Renčko.
