né právo nemá vyriešený problém, ako sa správať k masovým vrahom, ktorí majú diplomatický pas.
Generál zatknutý na žiadosť španielskych sudcov v Londýne bol v stredu vďaka imunite omilostený britským Najvyšším súdom. Čaká síce v cele na výsledok odvolacieho súdu , ale medzitým sa v Madride diskutuje o tom, či je španielska justícia vôbec kompetentná súdiť zločiny, ktoré sa stali mimo územia Španielska. Žiadosť o vydanie generála majú síce britské úrady aj zo Švajčiarska a Francúzska, ale nakoniec sa môže stať, že sa muž obvinený týmito štátmi zo zločinov proti desiatkam ich občanov v sedemdesiatych rokoch pokojne vráti do Chile: Do krajiny, v ktorej je bezpečný, pretože v nej nechal svojich odporcov likvidovať po tisíckach.
V komentároch, ktoré hodnotili Pinochetovo zatýkanie, sa hovorilo o satisfakcii, o príklade, že spravodlivý trest nakoniec vinníka neminie. Veľké morálne gesto sa ale postupne mení na frašku. Zdá sa, že zločinca lepšie než osobná ochranka bránia naše vlastné demokratické zásady. Právnici neradi robia výnimky zo zákona, zákonodarci neradi vyrábajú zákony na momentálnu politickú objednávku a exekutíva nerada ovplyvňuje nezávislosť zákonodarcov a súdov. Výnimky sú nebezpečné, ohrozujú demokraciu, ktorá stojí práve na dôslednom oddelení moci výkonnej, zákonodarnej a súdnej.
Problém s Pinochetom ukazuje na neschopnosť demokracie potrestať príliš veľké zlo. Keby sa tento generál dostal do konfliktu s mafiou, dávno by nebol medzi živými. Zákony podsvetia sú racionálne a vymáhajú sa dôsledne. K demokracii ale patria kompromisy. Pinochet spravil s demokraciou obchod, vymenil moc za imunitu a od mŕtvych oponentov ho delí hrubá čiara. Ak zvyšok života strávi na slobode, jeho príklad budú nasledovať ďalší diktátori. Ak skončí za mrežami, sú dve možnosti: Alebo to odradí iných generálov od krvavých prevratov, alebo už žiadny diktátor nespraví takú hlúposť, že vymení moc za diplomatický pas.
IVAN HOFFMAN, Praha
(Autor je komentátorom ČRo1)
