Od 21. do 29. septembra prebiehal v lotyšskom prístavnom meste Riga siedmy ročník medzinárodného filmového festivalu pod názvom ARSENALS. Tento rok tvorilo program festivalu trinásť sekcií. Premietané neboli len dlhometrážne filmy, ale aj krátke. Tie buď tvorili samostatný blok (Erotické príbehy), alebo sa objavili pred dlhometrážnym filmom.
Ako už napovedá názov jednej z hlavných sekcií festivalu, Ejzenštejn - 100, diváci mali možnosť uvidieť retrospektívu filmov Sergeja Ejzenštejna. Číslovka 100 zasa prezrádza, že to nebol náhodný výber. Tento rok si totiž pripomíname 100. výročie jeho narodenia. A aké mesto by bolo vhodnejšie na prehliadku jeho diela, ak nie Riga, kde Ejzenštejn strávil prvé roky života a kde doteraz stoja domy, ktorých fasádu navrhol jeho otec. Nielen jeho filmami si pripomenuli organizátori osobnosť Sergeja Ejzenštejna. Počas festivalu prebiehal teoretický seminár pod názvom Utopické projekty Sergeja Ejzenštejna, niekoľko fotografických výstav a postavenie tzv. Skleneného domu, podľa nezrealizovaného návrhu Sergeja Ejzenštejna.
V programe festivalu sa objavilo hneď niekoľko sekcií mapujúcich národné kinematografie. Jednou z hlavných bola pravdaže prehliadka pod názvom Kinematografia v Lotyšsku tvorená takmer dvadsiatkou filmov domácej produkcie. Nezabudlo sa ani na tvorbu ostatných pobaltských republík, ktorú tvorili poväčšinou krátke filmy z Litvy a Estónska. Pod názvom Tam, kde sever je juhom sa ukrývali filmy z Austrálie. Osobitnú sekciu tvorili filmy z Francúzska.
Jednou z najzaujímavejších bola iste prehliadka iránskych filmov. Hneď s trojicou filmov - Gabbeh, Nun va goldun (Nevinný okamih), Salaam cinema - sa predstavil Mohsen Makhmalbaf. Doplnili ho Abolfazi Jalili s filmom Yek dastan-e vaghe-i (Pravdivý príbeh), Jafar Panahi s filmom Ayneh (Zrkadlo) a v súčasnosti jeden asi z najznámejších iránskych tvorcov Abbas Kiarostami s filmom Tam-e-guilass (Chuť čerešní).
Hlavnú prehliadku tvorilo 17 dlhometrážnych filmov a jeden krátky animovaný film - Sex & Violence amerického režiséra Billa Plymptona. V tejto sekcii sa predstavili režiséri ako napríklad Fridrik Thor Fridriksson (Djoflaeyjan), Jan Troell (En Frusen Dröm), Atom Egoyan (The Sweet Hereafter) alebo Bruno Dumont (La vie de Jesus). Pozornosť upútal najmä film taiwanského režiséra Tsai Ming-lianga s názvom He liu (Rieka). Jeho v poradí štvrtý film rozpráva príbeh mladíka Xiao-kanga, ktorý žije v Taipei. Jedného dňa začne trpieť podivnou bolesťou krku, ktorá mu znemožňuje nielen narovnať hlavu, ale mu aj postupne znechucuje okolie. Stráca s ním schopnosť takmer akejkoľvek komunikácie. Ak sa vám zdá príbeh, alebo aj meno režiséra známe, tak je možné, že ste film videli na festivale v Karlových Varoch. Bol totiž premietaný v sekcii Horizonty. Podobný pocit môžete mať aj pri už spomenutom mene iránskeho režiséra Mohsena Makhmalbafa. Jeho miniprofil bol totiž takisto uvedený na karlovarskom festivale.
Najväčší počet filmov (90) sa ukrýval pod sekciou s názvom Panoráma. V nej sa aj nachádzal jediný slovenský film premietaný počas festivalu. Bol ním Orbis pictus režiséra Martina Šulíka. Česká republika sa predstavila s trojicou filmov. Krátkym animovaným filmov Až na věky režisérskej dvojice Michaela Pavlátová a Pavel Koutecký, filmom Jana Švankmajera Spiklenci slasti a Knoflikářmi Petra Zelenku. K tomu najlepšiemu, čo bolo možné vidieť počas festivalu, patril iste aj animovaný film holandského režiséra Maartena Koopmana s názvom Beroemde schilderijen (Slávne obrazy). Celý film sa dá rozdeliť na jedenásť častí. V každej z nich ožíva alebo sa atypicky "rodí" jeden slávny obraz takých maliarov, akými boli Vincent van Gogh, Dali, Bruegel, Vermeer alebo Monet. Veľké, ale aj malé sály boli počas projekcií častokrát poloprázdne. Ale našli sa aj filmy, na ktoré ste sa aj napriek tomu, že ste vlastnili plnú akreditáciu, dostali len vtedy, keď ste mali šťastie a nevadilo vám, že budete sedieť na schodoch. K takým predstaveniam patrila aj jedna časť Panorámy s názvom Erotické príbehy. Pod týmto názvom boli uvádzané tri krátke filmy troch režisérov: Caramella (Sladkosti) režiséra Cinzia Th. Torriniho, Sambólico Fína Mika Kaurismäkiho a De Wachtkamer (Čakáreň) Josa Stellinga. Sú to vtipne nakrútené absurdné erotické príbehy s prekvapivým zakončením. Stačí, keď si predstavíte Fína Karri Väänänena, bledého ako najbelšia stena, zaľúbeného v Brazílii do tajomnej krásky (ktorá je nakoniec muž). V Panoráme sa napríklad ešte objavili také filmy ako Kundun Martina Scorseseho, Idioterne (Idioti) Lars von Triera alebo Deconstructing Harry Woodyho Allena.
Filmový festival ARSENAL v Rige má veľmi dobrú organizáciu. Ak sa niekedy naň vyberiete, nezabudnite si pribaliť niečo teplé na oblečenie, dáždnik (zo siedmich dní tam sedem dní pršalo) a topánky s hrubou podrážkou, lebo sa nachodíte medzi štyrmi roztratenými kinosálami, a aj keď sa budete snažiť, tak uvidíte len málo z toho, čo by ste chceli vidieť.
JOZEF OBUCH
