Opozičné strany pred voľbami sľubovali, že sú za zmenu, za lepší život. Ale namiesto riešenia nahromadených problémov už v prvom kole rokovaní niektorí uplatňujú stranícke záujmy, vyťahuje sa maďarská karta, hoci povolebné vyhlásenia štyroch strán boli jasné - spoločne vytvoria koaličnú vládu. Pred päťdesiatimi rokmi som mal osemnásť a v hlave plno ideálov. Vtedy mi istý šesťdesiatnik hovoril o politike ako o boji o korytá (iste pod vplyvom skúseností, počnúc Uhorskom cez prvú ČSR a slovenský štát). Nebral som to vážne ako názor starších. Dnes to už začínam chápať. Ale Slovensko potrebuje rýchlu nápravu chýb, ktoré spôsobil autoritársky spôsob vládnutia HZDS a jeho vodcu. A to nemožno dosiahnuť okľukami vpravo - vľavo, ale priamou cestou vpred.
JOZEF ONDREJKA, Ružomberok
Aj keď sú voľby za nami, mnohé zatiaľ zostalo, akoby sa nič nebolo stalo. Naopak, viac než doposiaľ sa dávajú bývalej opozícii za vinu veci, za ktoré môže doterajšia koalícia. Zničené hospodárstvo, rozkradnutý (sprivatizovaný) majetok, zločinom a mafiami zamorený štát, to všetko nám dala doterajšia vláda "do daru". Najhoršie však je, že nenávisť, ktorú tu HZDS šírilo štyri roky, šíri naďalej. A STV ešte stále vymýva mozgy Slovákov v prospech HZDS. Redaktori spravodajstva sa nehanbia aj teraz z televíznej obrazovky doslova zastrašovať divákov či novinárov, ak na nich, spravodlivých, niekto siahne. Prečo nepranierovali nenávisť, ktorá sa z mítingov HZDS šírila voči každému, počínajúc prezidentom, Maďarmi končiac? Komu osožila takáto atmosféra? A vodca? Po voľbách sa svojim voličom ani len nepoďakoval, naopak, pokarhal ich a s nimi aj ostatných, ktorí si zvolili iné než diktatúru HZDS.
PhDr. JURAJ ŠAMUDOVSKÝ,
Strážske
Som z generácie, ktorá sedem rokov čakala na oslobodenie v roku 1945, potom som čakal štyridsať rokov na zmenu k demokracii, no a posledné roky som očakával určitú politickú zmenu, ktorá bude, dúfam, posledná a nijakú už do konca života nezažijem.
MIROSLAV HRDLIČKA,
Lučenec
Do istého času bol 28. október pre občanov Slovenska štátnym sviatkom. V druhej časti bývalej ČSR, ČSSR a ČSFR, dnešnej Českej republike je sviatkom dodnes. Na Slovensku po nástupe pasienkovej kultúry pltníkov, preskakovačov vatier ponúkajúcich párky a pivo zahraničným politikom sa dejiny začali 1. januára 1993 a 28. október zapadol prachom. Zrejme by bolo kultúrnejšie "oprášiť" tento pre Slovákov nepochybne významný deň namiesto oprašovania kníh Marxa. Pripomínam, že v USA majú svoje pamätníky aj generáli južanských vojsk, teda tí, ktorí stáli na strane "zla" a boli porazení. Slováci ako národ, ktorý nepoznal alebo zaznával dejiny, ich musí prežiť dvakrát. Históriu je potrebné poznať, aby sme neboli vo vlastnej krajine cudzincami, ale ani zlými prorokmi. V. M. si užíva posledné dni vlády s ľahkosťou dovolenkára s heslom dňa: Po nás potopa. Myslím si, že 28. október bol aj o tom - o budúcnosti a zodpovednosti za budúcnosť občanov dnešnej Slovenskej republiky. P. LAPŠANSKÝ,
Iliašovce
Od politického chytračenia ku skutočnej štátnickej múdrosti vedie cesta plná úskalí. Aj v slovenskej politike by mali byť preto najväčšou devízou nielen pevné nervy, ale predovšetkým pevné zásady.
Dr. TIBOR RÓM, Plášťovce
