Súčasné rokovania o novej vládnej koalícii brzdia najmä dva okruhy problémov: spôsob voľby prezidenta republiky a participácia reprezentantov Strany maďarskej koalície na výkonnej moci. Pokiaľ ide o prvú záležitosť, treba si uvedomiť, že sľub realizácie priamej voľby prezidenta dala občanom opozícia v podstatne iných politických podmienkach, než aké sa vytvorili po víťazných voľbách. Vzhľadom na pomer zastúpenia v doterajšom parlamente nebola reálna šanca zvoliť prezidenta v Národnej rade SR. Preto opozičné strany úplne logicky presadzovali priamu voľbu prezidenta občanmi. Teraz je však situácia podstatne iná. Vzhľadom na ústavnú väčšinu budúcej vládnej koalície je možné bez akýchkoľvek komplikácií zvoliť prezidenta podľa ustanovení článku 101 Ústavy Slovenskej republiky tajným hlasovaním v NR SR. Takýto spôsob voľby bude nesporne v súlade s vôľou občanov nášho štátu. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že sa tým ušetria náklady spojené s priamou voľbou prezidenta. Ak by vývoj v našej spoločnosti v najbližších štyroch rokoch postuloval priamu voľbu prezidenta občanmi, nie je problémom takéto ustanovenie zakotviť v Ústave SR. S pozitívnym vyriešením prvého problému súvisí aj participácia Strany maďarskej koalície na výkone vládnej moci. Pri riešení tohto problému treba vychádzať z ustanovení čl. 2 ods.1 Ústavy SR, ktorý zakotvuje: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Takisto treba rešpektovať čl. 33 Ústavy SR: "Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu." Je nesporným faktom, že SMK si legálnym spôsobom (voľbami) zabezpečila právo participovať na výkone zákonodarnej a vládnej moci Slovenskej republiky. Na druhej strane nemožno úplne ignorovať ani námietky SDĽ, ktoré sú zrejme zamerané najmä na to, aby všetci členovia budúcej vládnej koalície v plnej miere rešpektovali princíp zakotvený v čl. 1 Ústavy SR: "SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát…" Nie je problémom rozšíriť obsah koaličnej dohody o záväzok všetkých koaličných partnerov, v ktorom sa zaviažu vykonávať štátne funkcie pri plnom rešpektovaní zvrchovanosti Slovenskej republiky a jej záujmov. Pripomínam však, že takéto riešenie má iba deklaratórny charakter a je zamerané najmä na psychologický efekt. Nazdávam sa, že uvedený postulát je dostatočne zabezpečený v článku 81 ods. 2, ďalej v článku 116 ods 3., 4. Ústavy SR, ktoré riešia prípady zániku poslaneckého mandátu, ako aj odvolania člena vlády. Napokon zvrchovanosť a záujmy Slovenskej republiky sú v náležitej miere chránené a sankcionované v prvej hlave Trestného zákona (§ 91-115). Preto považujem v súčasnosti za prvoradú úlohu urýchlené uzavretie koaličnej dohody, ktorá by sa opierala o ústavnú väčšinu a urýchlené vymenovanie novej vlády Slovenskej republiky. JUDr. GUSTÁV OLÁH,
Bratislava
