triede, sme, samozrejme, chytali komplexy. A ako sme rástli, aj vzory sa nám menili. Zrazu sa stal pre nás hrdinom pionier. Pri slávnostných príležitostiach sme sa zdravili heslom "Buď pripravený - vždy pripravený!". A bolo to veruže heslo pravdivé. Veď človek musí byť prakticky stále v strehu a pripravený na všetko. Lebo ak by ho, nebodaj, niečo zaskočilo, okolie mu dá riadne pocítiť, že nevedel dostatočne rýchlo zareagovať. A hneď sa zasa vytiahnu aj nejaké tie vzory. Vzory pokory, ktoré si však vo svojej domnelej pokore neuvedomujú, že práve ony sú od nej na míle vzdialené. Vzory, ktoré nám prízvukujú, ako sme si všetci rovní, pričom ale ony sa za také nepovažujú. Sú to naše vzory, naši hrdinovia. Hrdinovia pretvárky. Koľko ich dnes máme? Pravda, nie je vzor ako vzor. A hrdina ako hrdina. Spomínam si, že na základnej škole nám hovorili čosi o hrdinoch socialistickej práce. Ale ja doteraz neviem, kto to vlastne títo hrdinovia boli. Či to boli tí, ktorí ráno čo ráno utekali do práce, v ktorej sa zodrali, pričom dostali nejaké to ocenenie alebo aj odznak. Alebo to boli tí, ktorí sa ráno čo ráno usadili do pohodlného kresla a akože pracovali? Nuž, takýchto pseudohrdinov by sa aj dnes našlo dosť. Mladí ľudia však nejaké tie vzory predsa len potrebujú. A najlepšie je, keď sú pozitívne. Ak sa také nenájdu, ľahko sa totiž nájdu opačné. A to je hotová katastrofa. Mladý človek dokáže ľahko rozpoznať, kto to s ním myslí úprimne a kto to na neho iba hrá. Niektorí dospelí totiž robia zásadnú chybu - hrajú sa na hrdinov. Ale - hrdinov pretvárky. Pritom si neuvedomujú, že mladý človek si zaslúži rovnakú úctu ako človek starší.

ANDREA KOSTKOVÁ,

Rimavská Sobota